Ja viem, Pane, že človek nemá v moci svoju cestu, viem, že nemá v moci svoju púť ani usmernenie svojich krokov. ON povedal: „Hľa, tento raz vyhodím ďaleko obyvateľov krajiny a dopustím na nich úzkosť, aby ma našli.“ Beda mi pre moju skazu, moja rana je bolestná! Predsa som povedal: „Áno, to je moja nemoc, unesiem ju.“ Môj stan je zvalený, roztrhané všetky povrazy, synovia ma nechali, niet ich; niet, kto by mi stan znova roztiahol a rozvinul moje plachty. Ľudia konali nerozumne a nehľadali Pána; preto neprospievali, ich stáda sú rozprášené všetky. Čuduješ sa, ak sa Ti nedarí? Tu je odpoveď – nehľadáš Pána. ON má byť na prvom mieste a až potom všetko ostatné. Áno, kráčaš si, žiješ si suverénne, akoby si mal všetko v rukách – pozor, Ty nie si kapitán lode. BOH je tým, kto riadi. Ak ideš bez NEHO alebo dokonca proti NEMU, ďaleko nezájdeš, aj keď sa Ti možno teraz zdá, že to ide...(aj bez NEHO) Svoj život nemáš vo svojich rukách – to si uvedom. Kedykoľvek môže byť koniec a vtedy Ti nepomôže ani výška Tvojho bankového konta, ani luxus Tvojho domu...vtedy Tvoje vyleštené BMW o ktoré sa tak veľmi strachuješ nebude znamenať vôbec nič. Jediné, čo Ťa vtedy zachráni je LÁSKA, ktorú si mal dávať. To je to, čo Ti zostane alebo bude práve vtedy veľmi chýbať. Takže vieš, čo máš robiť. Je to len na Tebe, kedy s tým začneš – len to neodkladaj! Čas letí...bežia hodiny – ktože ich zastaví? Ešte nedávno sa smial, plánoval – koniec nečakal a dnes? Nehybne leží a už nemôže vôbec nič a možno práve teraz by CHCEL.
Karhaj ma, Pane, ale mierne, nie v svojom hneve, aby si ma nerozdrvil. Azda si nás celkom zavrhol? Čakáme na pokoj – a blaha niet, na čas uzdravenia – ale, hľa, zdesenie. Poznáme, Pane, svoju zlobu, vinu našich otcov, veď sme zhrešili proti TEBE. Ale TY si väčší ako naše hriechy, si väčší ako naše srdcia, ktoré broja proti TEBE...prepáč nám.
