Niekedy, keď sa náhodou dostanem do ulíc nášho mesta a mám na sebe náš pôsobivý františkánsky habit, pozorujem na ulici okolo seba isté vzrušenie.
Uznávam, že pre obyvateľov miest je hnedý františkánsky habit značnou raritou. Reakcie okoloidúcich sú rôzne. Siahajú od pobavenia, súcitného úsmevu, ironických poznámok až po nedôverčivé odtiahnutie sa alebo nadávky. Raz sa jedna staršia pani, predávajúca suveníry v centre, prežehnala, keď ma zbadala. Možno si myslela, že jej to prinesie šťastie, a že jej dobrý Pán Boh za to zbožné gesto zvýši obrat.
Asi s najväčším nepochopením (vyjadreným zväčša pomocou mimiky alebo pohľadu) som sa zatiaľ stretol u ľudí, ktorí, dosť paradoxne, nosia tiež istý predpísaný druh oblečenia, čím podliehajú podobnej uniformite ako my "mnísi". Ich oblečenie sa veľmi podobá tomu nášmu, napriek tomu, že oni si to asi veľmi neuvedomujú, a celkom iste by s týmto mojím názorom nesúhlasili. Dovoľte mi však krátku porovnávaciu charakteristiku:
My nosíme dlhú hnedú kapu, oni zväčša nosia balónový plášť. My nosíme uniformné mozety predpísaných rozmerov, oni nosia uniformné obleky od predpísaných firiem, ktoré sú zaznamenané na nepísanom indexe tzv. "značkových firiem". My si navliekame kapucňu, oni si na krk viažu precízne upravené kravaty. My si šliapeme na hnedú tuniku, ktorú nám predpisujú naše konštitúcie, oni sa potia v bielej košeli od firmy, ktorá sa tiež musí nachádzať na už spomínanom scenzurovanom a prísne dodržiavanom indexe. Okolo pása máme kordu, na ktorej máme drevený ruženec, oni majú opasok na ktorom majú najnovší mobilný telefón firiem Orange a T-mobile.
Myslím si, že táto neuznaná podobnosť dnešného businessmana s dnešným mníchom hovorí o ľuďoch jednu veľmi závažnú vec:
Forma vonkajšieho výzoru nemôže nikdy vystihnúť človeka ako takého. Isteže, každý sa svojou príslušnosťou "niekam" do veľkej miery identifikujeme s "niekým" alebo "niečím", ale to je podľa môjho osobného názoru sekundárna záležitosť. Prvoradou vecou je, že za každou uniformou, za každým imidžom, za každým symbolom mužskosti a za každým symbolom ženskosti, sa skrýva "človek s príbehom". Človek, ktorý potrebuje jesť, potrebuje spať, každé ráno vstáva, čistí si zuby, a potom si na tie čisté zuby vypije kávu, človek, ktorý sa raduje a ktorý sa bojí.
Človek, ktorý potrebuje priateľov, lásku,
a podľa môjho presvedčenia a skúsenosti, aj Boha.
