...ako to všetko letí...

...ako to letí...

Včera ma prišiel pozrieť do kláštora môj jeden veľmi dobrý priateľ...
Videl som ho po roku a veľmi dobre mi padlo toto naše stretnutie - aj preto, že pochádza z môjho mesta, z Prievidze...

V našom rozhovore sme pospomínali všetky možné i nemožné veci, spomienky na obdobie školy, našu rockovú kapelu a jej začiatky a potom sme si uvedomili jeden fakt - čas veľmi rýchlo beží...ani sme sa nenazdali a už máme obaja 30 rokov...a ešte nedávno sme sa hrali na vojakov...
Čas nám uteká pomedzi prsty a my si musíme uvedomiť a oceniť jeho vzácnosť...nik z nás určite nechce na konci svojho života povedať: "Tak rýchlo to všetko ušlo a ja som nič podstatné a krásne nestihol vykonať."

...ako to všetko letí...