Sedím v posteli s notebookom na kolenách a mám chuť vydať zo seba pár svojich myšlienok, ktoré sa vo mne preháňali, keď som dnes počúval nedeľné liturgické čítania. Upútalo ma hlavne prvé čítanie z Knihy múdrosti. Ten text pôsobil ako balzam na dušu. Pri počúvaní som cítil veľký pokoj a zároveň nehodnosť. Tento text je adresovaný každému hriešnikovi a teda všetkým. Skúste sa započúvať do tých úžasných slov: Celý svet pred tebou je sťa prášok na vážke a sťa kvapka rosy, ktorá pred svitaním na zem dopadá. Ty sa zmilúvaš nad všetkými, pretože si všemocný, zhovievavý bývaš s hriechmi ľudí, aby sa kajali. Lebo všetko, čo je, miluješ a nič nemáš v nenávisti z toho, čo si urobil; lebo keby si bol nenávidel niečo, nebol by si to utvoril. Akože by mohlo obstáť niečo, keby si to nechcel ty? Ako by sa bolo zachovalo niečo, keby si to nebol ty k jestvote povolal? Lež ty šetríš všetko, lebo je to tvoje, Pane, priateľ života, veď tvoj neporušiteľný duch je vo všetkom. Preto mierne karháš tých, čo poblúdia, napomínaš ich tým, keď im pripomínaš to, čím zhrešili, aby zanechali hriech a verili v teba, Pane.
Áno, BOH miluje všetko, čo urobil. To, že sme tu je dôkaz Jeho lásky, dôkaz toho, že nás tu chce. Aké úžasné je to, keď vám milovaná osoba povie, že ste pre ňu veľmi vzácny a drahý. A aké úžasné je to, keď nám tieto slová adresuje Ten, pred ktorým je svet zrnkom prášku a kvapkou rosy...A my aj napriek tejto láske neustále blúdime, odchádzame...A keď na nás doliehajú ťažkosti a bolesti, myslíme si, že je to trest. Ale to nie je trest, to je Jeho napomenutie, Jeho mierne pokarhanie, aby sme zanechali hriech, lebo On vie, ako veľmi nám hriech ubližuje.
A záver evanjelia je plný nádeje „Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“
Božie slovo je balzamom pre naše duše a je občerstvujúce ako kvapky rosy.
