...kráčam...padám a zasa vstávam...všade len piesok, veľa piesku...sucho...púšť...kde je voda? Aspoň trošku vody – potrebujem sa osviežiť – nevládzem. Predo mnou nekonečná púšť...široko ďaleko nič - len piesok, nič len piesok, ktorého mám plné oči. Zakrývam si tvár, ale nepomáha to. Žiadny človek, žiadny tvor...Nikde nikoho – ticho a jediné, čo počujem je šum chladného vetra. Hľadám palmu, ktorá mi dodá nádej, že niekde blízko je voda...voda živá...prameň, ktorý občerství môj život, ktorý mi dodá silu, aby som mohol kráčať ďalej, ale kam? Na sever alebo na juh? Na západ alebo radšej na východ? Kto to vie? Nemám nič...len nádej, že ON je pri mne, aj keď Ho nevidím, ale tá palma je dôkazom, že ON JE, že je pri mne a sleduje moje kroky a nedá mi zablúdiť...Som ako chudobná vdova, ktorá dáva všetko, čo má...nemá toho veľa, ale dáva všetko. Všetko je viac ako veľa. Ježiš si to všimol – všimne si aj mňa..., verím v to.
