Niekedy, keď tak premýšľam nad nami, ľuďmi, napadá ma jeden obraz:
Podobáme sa človeku, ktorý sa zabára v močiari, pomaly, ale isto klesá ku dnu, neľútostné blato ho sťahuje a jemu naozaj ostáva už len pár chvíľ života, pár chvíľ, aby sa mohol nadýchnuť čerstvého vzduchu, ktorý síce dýchal od narodenia, ale až teraz - pred koncom si uvedomuje jeho sviežosť...keď tu zrazu objaví sa pri ňom človek, ktorý mu podá ruku a volá, aby sa chytil...
Ale akosi nepochopiteľne tento zabárajúci sa človek odmietne...ťažko to pochopiť...
Asi nikto z nás by to nikdy neurobil a myslím si, že keby ten človek, ktorý nám chce pomôcť bol ktokoľvek, aj najväčší nepriateľ, nikto z nás by neodmietol...
Častokrát sa mi zdá, že my sme presne takí istí...Kristus prišiel, aby nám pomohol, ponúka nám záchranu, podáva nám svoju ruku, ale my...ODMIETAME.
A ešte k tomu sa tvárime, ako hrdinovia, ktorí radšej zomrú, akoby mali prijať pomoc...
Kde sa v nás berie to "hrdinstvo"? Prečo si nedokážeme uznať, že HO jednoducho potrebujeme...že bez Neho nebudeme môcť byť šťastní...
Dnešný svätec sv. Ignác z Loyoly, zakladateľ Spoločnosti Ježišovej /Jezuiti/, veľký vychovávateľ ponúka takúto myšlienku: "keď som upieral myseľ na svetské veci, pôsobilo mi to veľkú slasť, no keď ma to unavilo a nechal som to tak, cítil som smútok a prázdnotu. Keď som však premýšľal o Kristovi, jeho živote a živote svätých, môj duch cítil radosť a pokoj nielen vtedy, keď som o tom uvažoval, ale aj vtedy, keď som sa tým prestal zaoberať.
V tom je rozdiel...Na pohľad veľmi príjemné veci, ale bez Boha dokážu človeka uspokojiť, ale len na chvíľu...je to ako slama, ktorá veľmi rýchlo vzbĺkne a zhasne...naopak, pocit a vedomie, že patríme Bohu a že On je naším Otcom, ktorý sa o nás stará a vedie na našej životnej ceste je trvalé, nikdy nekončiace...rastúce. Aj keď prídu ťažkosti - nezúfame, lebo veríme, že Boh je pri nás. V utrpení rastie naša láska a očisťuje sa od všetkých nánosov... Ježiš neprišiel na zem, aby odstránil utrpenie z ľudského života, On prišiel preto, aby nám ukázal, ako toto utrpenie máme niesť...
Preto, ak sa topíme, padáme, klesáme...prijmime Jeho pomocnú ruku...
