Pri svätej omši v dnešný deň je v liturgických čítaniach žalm, ktorý ma veľmi oslovil a spôsobil mi veľa radosti. Je to Žalm 45 a hlavne časť, ktorá môže vyjadrovať vzťah našej duše k Bohu. Na konci tohoto článku tú časť uvádzam.
Povzbudzuje nás k tomu, aby sme naklonili svoj sluch ku Kráľovi, aby sme boli pripravení na príchod Kráľa k nám a ubezpečuje nás, že ON prvý zatúžil po nás...nie my, ale ON. Počúvaj, pozoruj a nakloň sa k Nemu, k Jeho slovu…To vo mne vyvolalo jasot radostný, radosť, ktorú dá BOH, jedine ON. Spomenul som si tak trocha na svoje povolanie, na jeho počiatky, na chvíle dávne, kedy som ešte netušil, že raz budem rehoľníkom. Na chvíle, kedy som bol zapálaný a horlivý, čo bolo v tom čase také povrchné, ale myslím si, že každý konvertita, ako ja tým musí prejsť. Spomínam si na jednu moju návštevu u kapucínov v Kremnici. Bolo to v zime, bolo veľa snehu a my sme boli v prírode…Prečítali sme si úryvok Sv. písma a rozišli sme. Každý z nás si našiel nejaké miesto a tam v tichu rozjímal…naokolo nič, len príroda zasypaná krásnym bielym snehom…presne si spomínam na miesto, kde som sa uchýlil a tam na kolenách v snehu som sa modlil…
Áno, vo svetle tohto žalmu boli tieto moje spomienky ešte radostnejšie...a moje 1. sľuby tiež vnímam vo svetle týchto riadkov...
"V pestrom rúchu ju vedú ku Kráľovi..."
Sprevádza ma jasot radostný a tak vstupujem do kráľovského paláca...
Do Božieho domu...za Kristom.
Na Tvoje meno, Pane, pamätať budem vo všetkých pokoleniach...až do konca svojho života. Národy ťa budú velebiť po všetky veky vekov...
Zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca, lebo sám Kráľ zatúžil po tebe...to je symbol zasvätenia, samozrejme aj symbolom manželského zväzku...
Naozaj, keď opravdivo prežijeme tieto slová a pustíme ich hlboko do svojho vnútra, naša modlitba sa stane radosťou a nebude už len našou nejakou povinnosťou - že niečo musím...bude to pre nás niečo ako vzduch, ktorý potrebujeme k svojmu životu - niečo samozrejmé a potrebné...
Vďaka Ti, Pane, za tieto slová, ktoré si mi poslal...
Čuj, dcéra, a pozoruj, nakloň svoj sluch, zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca. Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou; on je tvoj Pán, vzdaj mu poklonu.
Dcéry z Týru ti prinesú dary a o tvoju priazeň sa budú uchádzať veľmoži národa.
Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri, jej odevom sú zlaté tkanivá.
V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi; za ňou ti privádzajú panny, jej družice.
Sprevádza ich jasot radostný, tak vstupujú do kráľovského paláca.
Miesto tvojich otcov zaujmú tvoji synovia; urobíš ich kniežatami nad celou zemou.
Na tvoje meno budem pamätať vo všetkých pokoleniach. Preto ťa národy budú velebiť navždy a na veky vekov.
