SRDCE
Aha, to je moje srdiečko,
to som ti tak namaľoval!
-žvatolí mamičkin poklad.
A mamička je šťastná.
Patrí ti celé moje srdce!
-privráva sa snivo nevesta ženíchovi.
A muž je šťastný.
Veď by som vám aj svoje staré srdce rozkrájala!
-vyznáva stará mať
pri svojom vysokom jubileu.
A dospelým deťom sa v oku zaperlí slza šťastia.
POZRI TOTO SRDCE,
KTORÉ ĽUDÍ TAK VEĽMI MILOVALO,
-ukazuje Boh
na ranu svojho prebodnutého ľudského srdca.
A my?
Sme šťastní?
Alebo o to Srdce – o tú Lásku svojho Boha ani veľmi nestojíme?
Veď nie každá mamička stojí o srdiečko svojho batoľaťa, nie každý muž stojí o srdce svojej milujúcej ženy, nie všetky deti stoja o rozkrájané srdce svojej starej matere.
Ale to sú ZLÉ mamy,
ZLÍ muži,
ZLÉ deti.
Aký je ten, kto nestojí
o milujúce Srdce svojho Boha?
Boh miluje každého človeka osobitne.
Každého miluje nekonečne, viac ako milujeme my seba.
Ak sa niekomu zdajú tieto slová len ako nejaká fráza...
myslím, že chyba nie je v týchto slovách, ale niekde inde...
Kde? To už musí nájsť každý sám...
Prečo je tak ťažké uveriť?
Pane, ja verím, ale pomôž mojej nevere...
