Dobrý syn...
Tri ženy sa poberali k studni po vodu. Neďaleko odtiaľ sedel na lavičke starec a počúval, ako si tie ženy pochvaľujú svojich synov: „Môj syn“, vraví prvá, „je taký šikovný, že prevýši všetkých ostatných chlapcov...“
„Môj syn“, hovorí druhá, „spieva krásne ako slávik! Sotva má ešte niekto taký krásny hlas, ako on...“
Tretia žena mlčala. Po chvíli sa jej tie dve pýtajú: „A ty prečo nepochváliš svojho syna?“
„Môj chlapec nevyniká ničím, čo by som mala pochváliť“, vraví tretia zo žien. Je to celkom obyčajný chlapec, nemá na sebe ani v sebe nič zvláštneho...“
Nato všetky tri matky naplnili si veľké vedrá vodou a poberali sa domov. Starec kráčal pomaly za nimi. Vedrá s vodou boli veru ťažké a upracované ruky žien slabé. Ženy si museli na chvíľu odpočinúť, lebo ich boleli chrbty. Tu im prichádzajú naproti traja chlapci. Prvý z nich urobil stojku na rukách a váľal koleso za kolesom. Ženy zvolali: „Aký šikovný mládenec!“ Druhý zaspieval pekne ako slávik, a ženy ho nábožne počúvali so slzami v očiach. Tretí z chlapcov pribehol ku svojej matke, vzal jej z rúk vedro a niesol ho domov. Napokon sa ženy pýtajú starca: „No čo povieš na našich synov?“
„Akých synov?“ pýta sa starec začudovane, „ja predsa vidím iba jediného syna!...“
„Dobro konaj radšej okamžite,
lebo by si si to mohol rozmyslieť.
Zlo radšej nekonaj okamžite,
lebo si to ešte môžeš rozmyslieť.“
(Mathias Claudius)
