Pri čítaní dnešného úryvku evanjelia nám musí tak trocha behať mráz po chrbte. Ježiš robí výčitky mestám a ich obyvateľom v ktorých spravil zázraky a znamenia. Ako často dokážeme odpísať kohokoľvek, kto sa nám nepozdáva, kto jednoducho nezdieľa „naše“ názory a presvedčenia. A to hovorím predovšetkým o sebe. Minule som sedel na kofolke pred obchodným domom MAX v Trnave. Je tam veľké parkovisko a hneď pri posedení sú vyznačené miesta na parkovanie pre telesne postihnutých, no samozrejme väčšinou sú obsadené drahými autami. Vychutnávajúc si kofolu som sledoval ako prichádza veľké auto, za volantom sedel vystrihaný mladý muž s vypracovanou postavou a mieril si to rovno na miesto, ktoré je vyhradené pre spomínaných telesne postihnutých. Už ma aj chytala zlosť, že ďalší sebecký a neohľaduplný vodič a mal som chuť mu aj niečo povedať. Keď auto zastavilo, otvorili sa dvere, vyšiel „nabúchaný“ vyholený muž. Zamieril k zadným dverám, vytiahol odtiaľ kočiar a z druhých dverí vystúpila jeho žena a spoločne vybrali zo zadného sedadla svojho postihnutého syna...a vtedy som sa teda poriadne zahanbil...To čo som videl ma veľmi dojalo a vo vnútri som si opakoval: Toto sú hrdinovia, toto sú celebrity. Ako veľmi rýchlo posúdim človeka podľa toho, ako vyzerá, ako je oblečený...Navrávam si, že ja už poznám Ježiša a preto mám zaistený večný život, že sa už nič nemôže stať. A možno práve ten muž, ktorého som ja posudzoval je oveľa bližšie k Bohu ako ja, pretože nezutekal pred problémom, nezutekal pred starostlivosťou o svoje dieťa. Aj keď možno Ježiša nepozná, lebo nemal žiadnu náboženskú výchovu. Ježiš robil výčitky mestám, ktoré sa nekajali, aj keď u nich urobil veľa zázrakov. Mali poznanie, videli všetko na vlastné oči a predsa zostali vlažní. Aj my, ktorí si hovoríme veriaci, máme od Boha veľa darov, veľa zázrakov a častokrát zostávame vlažní a dokážeme posudzovať tých, ktorí možno nemajú také poznanie viery z rôznych príčin. Preto Ježiš upozorňuje: „Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli robili pokánie v kajúcom rúchu a popole. A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla zostúpiš! Lebo keby sa boli v Sodome diali zázraky, ktoré sa diali v tebe, bola by zostala po tento deň.“ Naozaj nemáme nič isté. Hovorí sa, že strom padne tam, kde sa celý život nakláňal...ale pozor. Aj najväčší svätec na zemi sa môže zmeniť k nepoznaniu a zase najväčší hriešnik obrátiť v poslednej chvíli. Čiže našou úlohou ako kresťanov nie je posudzovať druhých, nech by boli akýkoľvek, ale svojím životom ich máme povzbudzovať.
Preto vám hovorím: „Krajine Sodomčanov bude v deň súdu ľahšie ako tebe.“ (ak budeš všetko a všetkých len posudzovať a odcudzovať a ty sám sa nebudeš snažiť byť lepším.) Veru, kto veľa dostal od toho sa bude aj veľa požadovať...
