„Moje ovečky počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou.“ Áno, sú to tie, ktoré si nemyslia, že zjedli všetku múdrosť tohto sveta a dokážu prijať svoje limity a obmedzenia. V pokore a bez nepokoja uznajú, že nevládzu, že to, či ono jednoducho nedokážu...a ON ich aj napriek všetkému prijíma a vedie, ON ich pozná - vie o všetkom, o ich trápení, o ich bolestiach, o ich radostiach, o ich túžbach...ony idú za Ním...nie je to LÁSKA???
„Ja im dávam večný život.“ Len Boh môže dať život večný, nikto iný a nič iné...nech by to bol ktokoľvek, nech by to bolo čokoľvek...ani sláva, ani peniaze, ani majetok...ON nám dáva to, čo nám nik dať nemôže...SEBA, ŽIVOT...nie je to LÁSKA???
„Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky.“ Kristus – Dobrý Pastier sa stará o svoje ovečky, vedie ich do bezpečia. Rozumné idú za Ním, ale ak sa predsa len nejaká stratí, On neváha zanechať tých deväťdesiatdeväť a ide hľadať tú jednu – stratenú, zblúdenú...a keď ju nájde, vezme ju na svoje plecia a nesie ju k ostatným...nie je to LÁSKA???
