Včera som bol spolu so svojimi spolubratmi a naším magistrom na takom výletiku v jaskyni Driny pri Smoleniciach. V dedine sme sa zastavili u sestričiek v charitnom dome, kde sme sa naobedovali a keď nám v záhrade ukázali čerešne – neodolali sme a už sme aj boli na strome...Boli to krásne, až bordovočervené srdcovky.
Občas sme našli aj červíčka...ale to navadilo.
Chcel by som sa ešte vrátiť k tej jaskyni...
Musím sa priznať, že som bol v jaskyni prvýkrát a naozaj sa mi tam páčilo...Všetci ma presviedčali, aby som si vzal aj nejaký sveter, že vraj mi tam bude zima, ale nebolo to vôbec také hrozné, ako mi to opisovali. V pohode som to zvládol v krátkych nohaviciach a tričku...
Bolo to také osviežujúce, keď sme z toho tepla zrazu vkročili do príjemného chladu.
Teplota v jaskyni bola 8 stupňov.
Pripadal som si v nej ako v rozprávke...všetky tie zvláštne útvary, ktoré na mňa pôsobili tajomne a zároveň krásne...naozaj, Pán aj na týchto skrytých miestach nešetril krásou...
Návšteva jaskyne bola pre mňa takým osviežením.
Dobre mi padlo, keď som sa na chvíľu mohol ocitnúť v takom chladnom prostredí. Asi po pol hodinke sme vyšli von a sadli sme si na blízke lavičky v krásnom lesnom prostredí...oddychovali sme...
Jaskyňa a celé to prostredie bolo pre mňa príjemným a osviežujúcim...
Tak isto je aj prítomnosť Ježiša pre mňa posilou, osviežením a upokojením.
On sám nás pozýva, keď hovorí:
„Poďte ku mne všetci,
ktorí sa namáhate
a ste preťažení, a ja vás posilním.
Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa,
lebo som tichý a pokorný srdcom;
a nájdete odpočinok pre svoju dušu.
Moje jarmo je príjemné
a moje bremeno ľahké.“
(Mt 11, 28-30)
Pri týchto Kristových slovách pociťujem vždy pokoj a silu…
Takisto sa pri nich cítim veľmi bezpečne. Veď sám Boh nás volá a pozýva…kto by nešiel???
Každý z nás sa vo svojom živote namáha a nemyslí sa tu len nejaká fyzická námaha…
Každý je určitým spôsobom preťažený. Niekto menej, niekto viacej…
A ku komu by sme mohli ísť? Kde nájdeme ten odpočinok pre svoju dušu?
Kde nájdeme posilu pre svoj život?
Ježiš nám ponúka odpoveď. A nielen odpoveď, ale aj pozvanie…
Len je treba na toto Jeho pozvanie aj odpovedať. Ako? Jednoducho tým, že Mu odovzdáme všetky naše myšlienky, slová, skutky, predstavy a túžby…
Všetky naše snaženia, bolesti a slabosti. Uznáme našu závislosť na Bohu a primkneme sa k Nemu láskou…to je všetko, čo môžeme urobiť. A potom všetko naše konanie bude prežiarené Ním a vtedy môžeme spokojne povedať a riadiť sa podľa hesla: “Miluj a rob, čo chceš.”
