
Mária Magdaléna sa obrátila a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš. Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?" Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem." Ježiš ju oslovil: „Mária!" Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni," čo znamená Učiteľ.
Táto krásna a tajomná udalosť skorého nedeľného rána, kedy sa Ježiš ukazuje Márii Magdaléne vo mne vyvoláva radosť a nádej...
Ona videla Ježiša stáť celkom blízko pri sebe, ale nevedela, že je to ON. To sme my, ktorí Ho všade hľadáme a ON je pritom tak blízko pri nás. Aj na Neho pozeráme, ale pre slzy Ho nevidíme...
"Prečo plačeš? Koho hľadáš?" "Pane, veď Ty to dobre vieš...Ty vieš koho hľadám...prečo sa ma to pýtaš? Aby som si to lepšie uvedomil, aby som to sám vyslovil? Aby som povedal, že hľadám Teba? Chceš to počuť? Tak ja Ti to teraz hovorím: Áno, hľadám Teba! Hľadám Teba a možno v Tebe hľadám aj seba."
Ako to vlastne je? Hľadám Teba, alebo seba?
Jedno je isté, ak hľadám Ježiša, určite nájdem aj seba.
Ale nehľadajme Ho niekde ďaleko, niekde mimo nás...utri si slzy, veď stojí pri tebe...
Tak si Ho vezmi...do svojho srdca...
Kristus vyslovuje meno každého z nás...
Čo mu odpovieš?