Naše modlitby nemajú cenu, ak v srdci prechovávame nenávisť voči iných...
Naše dobré skutky nemajú žiadnu váhu, ak odmietame podať ruku blížnemu...aj nepriateľovi...
Naša snaha o duchovný život, o dokonalosť je márna, ak sme „súkromníci“ a sami si ideme za svojim cieľom...bez toho, aby sme podali pomocnú ruku tomu, kto ju k nám vystiera...
Ak hovoríme: „Nikoho som nezabil, teda nemám hriech...“ – klameme, lebo denne „zabíjame“ vo svojich srdciach...Koľkých sme už takto zabili?
Najprv napravme tieto základné veci vo vzťahu k druhým a až potom sa modlime, až potom sa snažme o dokonalosť...a vzťah k Bohu...
Odpustime tým, ktorí nás nemajú v láske, tým, ktorí nás urážajú...lebo keď neodpustíme svojim blížnym, akože môžeme chcieť, aby nám odpustil Boh?
„Ak sa však hriešnik odvráti od všetkých hriechov, ktoré popáchal…bude žiť, nezomrie.“ – hovorí Pán.
