Pri čítaní dnešného evanjelia o tom, ako Kristus zveleboval svojho Otca za to, že sám seba zjavil predovšetkým maličkým, teda pokorným a jednoduchým, spomenul som si na svoju obľúbenú sväticu – veľkú „malú“ Terezku Ježiškovu, čiže Teréziu z Lisieux.
Patrí medzi mojich obľúbených svätých. A prečo?
Pretože pochopila zmysel svojho života a naplno sa s ním stotožnila. Stala sa láskou v srdci Cirkvi. Stála pri mojom povolaní a jej život bol pre mňa veľkým povzbudením. A taktiež si uvedomujem, že som ešte na míle od nej vzdialený, čo sa týka môjho rehoľného života. Ale Terezka ma naučila jednu veľmi dôležitú vec: dôverovať Bohu a prichádzať k Nemu ako dieťa – bez obáv a možno až „opovážlivo“ sa vrhať do Jeho náručia. Sprevádzala ma v čase môjho postulátu, hlavne v časoch rôznych kríz...jej myšlienky mi vtedy boli veľkou oporou.
Terézia zomrela ako 24 ročná v karmelitánskom kláštore v Lisieux. Celý jej život bol jednou veľkou obetou, obetou Láske. A na konci svojho života v bolestiach hovorí: „Neľutujem, že som sa obetovala Láske. Ó, nie.“
Je naozaj zaujímavé, že Terézia, ktorá v podstate celý svoj krátky život prežila v kláštore bola veľmi hlboko a úzko spojená so svetom okolo. Obetovala sa za vraha, za spásu jeho duše. Obetovala sa za kňazov...Jej listy, ktoré písala svojim predstaveným, ale aj svojim spolusestrám sa dostali na svetlo sveta a pomohli nám nahliadnuť do jej sveta, do hĺbky jej duše. Jej „malá cesta“ je cestou mnohých jej obdivovateľov, medzi ktorých patrím aj ja. Jej "dejiny duše" ma hlboko zasiahli...
Túto svoju „malú cestu“ veľmi krásne vystihla v tomto príbehu:
„Kráľ, ktorý išiel na poľovačku, prenasledoval malého bieleho zajačika. Jeho psy ho už skoro chytili. V tom okamihu, keď si malý zajačik myslel, že je už stratený, sa zrazu obrátil a vyskočil poľovníkovi do náručia. Poľovníka táto veľká dôvera veľmi dojala a od bieleho zajačika sa už nikdy viac nechcel odlúčiť. Nikomu nedovolil, aby sa ho dotýkal a sám sa o neho staral. Tak isto sa bude Boh správať k nám, keď my – prenasledovaní spravodlivosťou, ktorá je v tomto príbehu zobrazená postavami psov – budeme hľadať útočisko v rukách nášho sudcu.“
Ponúkam pár myšlienok sv. Terézie z Lisieux:
„Napokon byť malým znamená nestrácať odvahu kvôli svojim chybám, pretože deti často padajú, sú však príliš malé na to, aby si veľmi ublížili.“
„Žiť z lásky znamená vyhnať všetok strach, všetky spomienky na viny minulosti. Moje hriechy ma už neznepokojujú. Zničil ich Boží oheň.“
„V skutočnosti som iba tým, čo si Boh o mne myslí.“
„Moja malá pomôcka (pozitívne myslieť) spočíva v tom, že som vždy radostná, vždy sa usmievam; úplne jedno, či padám, alebo víťazím. Aj keď nechápem nič z toho, čo sa deje, usmievam sa a ďakujem.“
„Pokora nespočíva v myšlienkach alebo priznaní, že sme plní chýb, ale v tom, že sme šťastní, keď si to isté myslia aj ostatní a dokonca to vyslovia.“
„Byť malým znamená vôbec si neprisvojovať čnosti, ktoré konáme, a nemyslieť si, že sme niečoho schopní, ale uznávať, že Boh vložil tento poklad do ruky svojho malého dieťaťa, aby ho používalo podľa potreby, vždy je to však Boží poklad.“
„Vždy som túžila byť svätou. Ale keď som sa porovnávala so svätými, vždy som zistila, že medzi nimi a mnou jestvuje taký rozdiel, ako medzi vrchom, čo sa stráca v oblakoch, a bezvýznamným zrnkom piesku, po ktorom sa šliape. Nestratila som odvahu, ale povedala som si:...vyrásť nemôžem, musím sa teda prijať taká, aká som, so všetkými svojimi nedokonalosťami. Chcem však hľadať spôsob, ako prísť do neba malou a celkom novou cestou...Aj ja chcem vynájsť výťah, ktorý by ma vyniesol až k Ježišovi, lebo som príliš malá, aby som stúpala po namáhavom schodisku dokonalosti. Hľadala som teda vo svätých knihách odkaz na výťah, na predmet mojej túžby, a čítala som tam slová, ktoré vyšli z úst večnej múdrosti: Kto je malý, nech príde ku mne. A tak som prišla s tušením, že som našla, čo som hľadala. Chcela som sa dozvedieť, Bože môj, čo by si urobil maličkému, ktorý by odpovedal na tvoju výzvu. Hľadala som ďalej, a hľa, čo som našla: Ako keď niekoho teší matka, tak budem ja tešiť vás. V náručí vás budú varovať a na kolenách láskať. Výťah, ktorý ma má vyniesť až do neba, je tvoje náručie, Ježišu! Na to nepotrebujem vyrásť; ale naopak, musím ostať malá, musím sa čoraz viac zmenšovať!“
Evanjelium sa zjavuje maličkým - V tom čase Ježiš povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. Môj Otec mi odovzdal všetko: A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.
Obraciam sa na Teba, sv. Terézia s veľkou dôverou. Ty si povedala: "V nebi musí Boh plniť moje želania, lebo na zemi som nikdy nekonala podľa svojej vôle." Priťahovaný Tvojou detskou odovzdanosťou sa vo svojom úmysle zverujem Tvojmu príhovoru...
...Tvoj menší brat Bernardo
