V rehoľných spoločenstvách je tzv. modlitba Liturgie hodín.
Je to modlitba, ktorú sa modlí celá Cirkev po celom svete a takto sme zjednotení vo všetkých oblastiach.
Mám svoje obľúbené žalmy a tento je jedným z nich...
Vždy, keď ho recitujem prichádza úžasný pokoj do môjho vnútra - vedomie, že ON je stále nablízku, vedľa mňa...Že vie o mne všetko a ja sa nemusím pretvarovať, ani hrať na lepšieho, na siláka a dokonalého,lebo to nemá žiadny význam. ON riadi moje kroky...kladie na mňa svoju ruku, ako otec na syna...sprevádza ma, ako otec sprevádza svojho syna...vtedy je syn v bezpečí - keď je s otcom. Kam môžem újsť pred jeho láskavým pohľadom? Je niekde miesto, kde by ON nebol?
Ty, Pane si ma chcel...utkal si ma v živote mojej matky...vedel si o mne, keď som ešte vznikal v skrytosti...Ty si ma chcel. Nie je náhoda, že som...to si ma Ty chcel.
Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený...už vtedy si ma miloval a chcel si ma.
Môžem sa ukryť? Aj keby som chcel, nepôjde to...a prečo by som to aj robil?
Hanbím sa vtedy, keď Ťa urazím hriechom, keď sa Ti otočím chrbtom, keď Ti poviem svoje "nie"...a viem, že sa k Tebe opäť môžem privinúť, že ma prijmeš ako svoje dieťa, ktoré sa rozbehlo mimo cesty...viem, že ma vezmeš do svojho náručia, lebo si ma miloval od počiatku...viem, že sa mám kam vrátiť a viem, že aj keby som prišiel tisíckrát, Ty ma vždy prijmeš...lebo ma nesmierne miluješ...
Ďakujem Ti!
Skúste si tento žalm prečítať v pokoji a tichu...skúste si ho vychutnať a každé jedno slovo naplno vpustiť do svojho vnútra...
Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko;
ty vieš, či sedím a či stojím.
Už zďaleka vnímaš moje myšlienky:
či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ.
A všetky moje cesty sú ti známe.
Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku,
ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať.
Obklopuješ ma spredu i zozadu
a kladieš na mňa svoju ruku.
Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť;
je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť.
Kam môžem ujsť pred tvojím duchom
a kam utiecť pred tvojou tvárou?
Ak vystúpim na nebesia, ty si tam;
ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.
I keby som si pripäl krídla zorničky
a ocitol sa na najvzdialenejšom mori,
ešte aj tam ma tvoja ruka povedie
a podchytí ma tvoja pravica.
Keby som si povedal: "Azda ma tma ukryje
a namiesto svetla ma zahalí noc,"
pre teba ani tmy tmavé nebudú
a noc sa rozjasní ako deň.
Tebe je tma ako svetlo.
Veď ty si stvoril moje útroby,
utkal si ma v živote mojej matky.
Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne;
všetky tvoje diela sú hodny obdivu
a ja to veľmi dobre viem.
Moje údy neboli utajené pred tebou,
keď som vznikal v skrytosti,
utkávaný v hlbinách zeme.
Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený,
a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni,
len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.
Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky
a ich počet aký je obrovský.
Keby som ich všetky chcel porátať, je ich viac ako zŕn piesku;
a keby som prišiel na koniec, ešte stále som pri tebe.
