Trocha som sa dnes prehrabával v mojich cd-čkách a našiel som jeden veľmi pekný text, ktorý by som chcel uverejniť. Možno ti v niečom pomôže, možno posilní, povzbudí…možno nič...predsa ti ho ponúkam...Som bez chute, i ty? Nič sa mi nedarí, akoby všetci boli proti mne. Navonok nepochopenie a vnútri boje. Dokedy to utrpenie, kedy to prestane? Budúcnosť neistá a mnohí nechcú ma, mám sa trápiť ďalej alebo radšej nasadnúť na vlak života a ísť o stanicu ďalej? Každý deň nové nepochopenie a ťažkosť na ťažkosť. Tvoj som chcel byť. Ničíš vo mne všetko, si surový z lásky.
Chceš mi strhnúť namýšľania, z očí všetky pásky - mojej sebalásky. Nechceš už iné - len dôveru!
Vieš, že chcem byť celý Tvoj, a preto berieš do rúk skalpel svoj a režeš vo mne, no i hojíš, a všetko prázdne sebou zapĺňaš...No ťažko je mi dôverovať, keď som rozbitý, myslím, že to poznáš i ty, spomeň si však vtedy, čo dosiaľ s tebou urobil, koľko lásky a milosti do tvojho života už od kolísky položil. Vravím Ti, dôveruj a ver! Čo chceš tou hrôzou vo mne docieliť?! Na dne tej duše priepasti, je ticho a zvláštna samota, no v tom tichu - v jeho hlbinách, spoznávam zrazu zmysel utrpenia života…. Veď Ty si stále so mnou a v utrpení o to viac, keď teda trpím, tak len preto, že chceš byť mojím - ešte viac…. Nechceš ma len z polovice, ale chceš ma celého, som totiž vedený do vinice, kde sa musím spoľahnúť len a len na Neho. Teda chceš aby som spoznal, že moja sila, schopnosti a um sú len zrnkom piesku, na ktorom nemôže stáť, že stále milovaný si, že i v najťažších chvíľach. On v tebe prosí, aby si bol trpezlivý a lásku k nemu mal. On ťa miluje stále tak, ako vo chvíľach, keď na kríži za teba z lásky zomieral. Ó Pane, dôverujem Ti, z tej duše, z hĺbky, zo dna, že Tvoja láska je bezodná a Tvoje milosrdenstvo chce ma navždy opojiť.
Pomôž mi, prosím, každým dňom i v utrpení Tebe sa otvoriť a do vôd - vĺn Tvojej lásky a dôvery navždy sa celý ponoriť….
