V živote človeka sú chvíle, keď sa cíti spokojne a šťastne - je v bezpečí. Tieto chvíle považujeme za samozrejmé. Cítime, že takto by to malo jednoducho byť. Ale sami dobre vieme, ako veľmi sa naše situácie zrazu zvrtnú a po chvíľach pohody, spokojnosti prídu ťažkosti, smútok a trápanie s ktorými musíme bojovať. Častokrát prídu nečakane ako blesk z jasného neba. Ja som takú situáciu zažil tento týždeň, keď mi bolo oznámené, že sa do týždňa musím vysťahovať...áno, pre mňa to v tej chvíly bol teda poriadny šok. Nečakal som to...Aj keď som mal inzerát, že hľadám podnájom stále na nete - vedel som, že v Trnave nájsť podnájom nie je až taká jednoduchá vec. Priznám sa - dostal som strach...Predstavoval som si všetky tie najčiernejšie obrazy - výpoveď z práce, nakoľko by som sa musel vrátiť do svojho rodného mesta a tým pádom aj vzťah na "diaľku" a ešte všeličo možné. Áno, zmocnil sa ma strach a úzkosť, beznádej, pochybnosti...veď keď som doteraz podnájom nenašiel, tak to určite do týždňa nemôžem stihnúť...Prosil som Pána, aby mi pomohol...aj keď som málo dôveroval. Potom som si povedal: "Pane, ty sa staráš o poľné byliny, o nebeských vtákov - zhliadni na mňa - nemám kam ísť..." Nechcel som sa oddávať pocitu strachu a bezmocnosti - naozaj som nemohol robiť už nič viacej. Rozhodil som nejaké siete a teraz ostávalo už len jedno - čakať. Povedal som si, že sa na to všetko musím pozrieť z nadhľadu, z výšky - odtiaľ je lepší výhľad...
Zajtra sa sťahujem do nového podnájmu, ktorý mi padol ako dar z neba - ničím nezaslúžený. Hanbil som sa za svoju nedôveru a ďakoval som so slzami v očiach TOMU, ktorý sa stará, ale niekedy nás pritlačí až na kraj priepasti. Ujali sa ma ľudia, ktorí veria TOMU, ktorý sa o nás stará ako Dobrý Otec.
Tento článok nech je na JEHO chválu a slávu.
P.S. Niekedy stačí pozerať na veci z nadhľadu - je lepšie vidieť...
