Keď vidím detské oči plné sĺz a ich pohľad plný strachu...
Vtedy sa pýtam: "Pane, prečo spíš?"
Keď čítam o tom, ako si ľudia berú svoj život a "odchádzajú" v úplnej beznádeji...
Vtedy sa pýtam: "Pane, prečo spíš?"
Keď počúvam o tom, ako matky odhadzujú a zabíjajú svoje deti...
Vtedy sa pýtam: "Pane, prečo spíš?"
Keď počúvam a sledujem ako kruto a násilne sa ľudia k sebe správajú...
Vtedy sa pýtam: "Pane, prečo spíš?"
Keď vidím, ako mnohým ide len o bohatstvo a kvôli nemu sú ochotní šliapať po ľuďoch...
Vtedy sa pýtam: "Pane, prečo spíš?"
Keď vidím, ako sa mnohí vrhajú do slepých uličiek, ktoré nemajú žiadny cieľ, ale oni sú presvedčení, že ten cieľ našli...
Vtedy sa pýtam: "Pane, prečo spíš?"
Keď vidím mŕtve ľudské telá pod nánosmi bahna a trosiek domov...
Vtedy sa pýtam: "Pane, prečo spíš?"
Keď vidím a počujem o tých, ktorí odchádzajú z tohto sveta bez lásky k Bohu...
Vtedy sa pýtam: "Pane, prečo spíš?"
Keď vidím krehkých ľudí, ktorí sa hrajú na Boha a dokonca sa mu rúhajú a vysmievajú...
Vtedy sa pýtam: "Pane, prečo spíš?"
Keď vidím ľudí, ktorí svoj život prežijú bez zmyslu a cítia sa zbytoční...
Vtedy sa pýtam: "Pane, prečo spíš?"
V mojom vnútri sa zrazu strhne prudký vietor bezmocnosti, zdvíhajú sa vlny nepokoja, ba až strachu...
Ježiš si spí v zadnej časti lode a "nezaujíma sa"...
A ja ho budím..."Pane, nedbáš o to, že hynieme?"
On vstáva a prikazuje živlom, vetru, moru, ale aj môjmu vnútru a strachu: "Mlč a utíš sa!"
Vietor prestáva, more sa pomaly stíši a nastáva veľké ticho...ticho v ktorom jasnejšie znova a znova počujem Ježišove slová, ktoré mi vraví s priamym pohľadom a určitou výčitkou:
"Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?"
A tieto Ježišove slová ma zasahujú priamo do môjho vnútra, prenikajú srdce...prečo sa bojím?
Prečo mám strach?
Nastalo veľké ticho...ticho, ktoré nás núti zamyslieť sa nad sebou, ktoré nás akosi hryzie a nedá nám pokoja...to ticho, ktoré je až také tiché, že ho nedokážeme nepočuť...
Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru? - otázka na ktorú nemám jasnú odpoveď a jediné čo môžem urobiť je skloniť sa a prosiť: "Pane, verím, ale pomôž mojej nevere..."
Náš život sa odohráva na lodi, ktorou tiež zmietajú rôzne vlny, víchrica, strach, nepokoj...Kristus je prítomný, aj keď máme veľakrát pocit, že On spí...niekde vzadu a nestará sa..."Pane, nedbáš o nás? Nedbáš, že hynieme?"
Ale ON je s nami...a v Jeho moci sú všetky prírodné živly, ale aj tie živly, ktoré nám vládnu, tie, ktoré nami zmietajú...to všetko má ON vo svojich rukách...
Čo sa tak bojíte?!
