Určite vám dobre padne, keď vás niekto prezvoní...Je to vlastne vyjadrením, že dotyčný človek na vás myslí, že sa o vás zaujíma. A určite za normálne pokladáte to, keď odzvoníte späť – vyjadríte tým vďaku. Ja osobne som tomuto spôsobu dlho nemohol prísť na chuť. Možno až dovtedy, keď ma diaľka oddelila od mojich blízkych a známych, až vtedy som si to nejako hlbšie uvedomil...Odvtedy to robím častejšie. Aj dnes som prezváňal niektorých mojich blízkych a veľmi dobre mi padlo, keď ma odzvonili...a vtedy ma napadla jedna myšlienka: „Pane, keby si mi aj ty tak odzvonil, keď ťa prezvoním. Keby si mi aj ty tak jasne a zreteľne odpovedal.“ Ale hneď som sa zháčil a uvedomil som si, že Boh nás „prezváňa“ takmer neustále, len si to akosi nevieme všimnúť. Alebo nechceme? Mozaika sveta a nášho života sa skladá z jednoduchých a malých farebných kamienkov...A ON každému z nás hovorí: „Vidíš to slnko? To je pre Teba. Pozri na tú modrú oblohu – tá je tu pre Teba. Si zdravý? Veď to je môj dar. Môžeš sa nadýchnuť? Ten vzduch je tu pre Teba. A čo tie kvety? Všetky sú pre Teba. Keď si vychutnávaš dobrý čaj – ten je odo mňa. Aj keď cítiš rôzne ťažkosti a kríže, aj tie sú tu odo mňa, aby si v tých nespočetných radostiach na mňa nezabudol. Ja Ťa prezváňam neustále, ale Ty mi akosi neodzváňaš. Akosi na mňa zabúdaš...Prečo? Už ma nepoznáš? Srdce si si zahádzal všetkým možným...Hovoríš, že si na dne a preto sa Ti už ani modliť nechce...Nevidíš zmysel v prekonávaní prekážok...Hovoríš, že aj tak sa neoplatí byť dobrým, lebo si to nikto aj tak necení...Nikto si to nevšimne...Padáš a je Ti tak dobre? Máš o mňa vôbec záujem...? Ja Ti poviem kde je chyba – stratil si svoj cieľ...zabudol si. Prestal si sa o mňa zaujímať a tak si ochladol. A Ty sa čuduješ, že sa Ti nedarí v modlitbe? Veď si zabudol na Prameň. Snažíš sa o niečo, ale len svojimi silami – bezo mňa sa Ti to nepodarí. Každým hriechom staviaš vysoký a hrubý múr, ktorý sám nedokážeš ani preraziť, ani preliezť. Ale ja Ťa nenechám ako sirotu a pomôžem Ti.
Ale jedno záleží na Tebe – musíš chcieť, lebo ja stojím pri dverách a klopem, ale vojdem len k tomu, kto mi otvorí.“
Je to na Tebe...
