„Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide.“
Podobne Pán – nevidíme HO, nevieme kedy a kde sa objaví, kedy a kde tajomne zasiahne a zmení náš pohľad na veci, na život, na druhých, no vieme, že vstupuje denne do našich životov, do našich sŕdc a ovplyvňuje naše rozhodnutia – je ako vietor, ktorý nevidíme a predsa vieme, že jestvuje, že pôsobí. Ovieva nás v sparne našich neistôt a strachov o budúcnosť, osviežuje naše unavené oči, ktoré akosi nedokážu vidieť a hľadať krásu ducha, krásu vnútra, lebo sú zastreté a „ožiarené“ tmou, ktorá sa nám natíska do sŕdc a chce spôsobiť púšť a prázdnotu. Svätý Duch sa rád zahaľuje do symbolu vetra, ktorý je znakom ustavičného pohybu, zmeny. Viackrát sa mi sníval tajomný sen: Stál som na prahu okna, vyskočil som a začal som sa vznášať vo vetre – bol to úžasný pocit – letieť ako vták, hľadieť na všetko z výšky, tak ako to vidia vtáky...tento sen sa opakoval viackrát a vždy mal ten istý scenár. Prečo?
Jar – toto ročné obdobie, ktoré neskutočne milujem bolo pre mňa vždy symbolom zmien, symbolom niečoho nového, iného...a myslím, že ani táto jar nebude výnimkou...
„Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide.“
