Vždy som si myslel, že Pán saväčšmi stará o „svojich“ služobníkov, tedabiskupov, kňazov, rehoľníkov...Možno každý z vás,ktorí žijete „vo svete“ mi to potvrdí...Keď somešte nebol v reholi bol som naozaj toho názoru, že zasvätenísú mu prednejší...Ale nie je to tak. Je to veľkéklamstvo, ktoré nám satan chce nahovoriť, aby tí,čo žijú „vo svete“ začali pochybovať o Božejstarostlivosti voči každému osobitne. Áno, satan idena to veľmi rafinovane. Najprv človeka začne znechucovať, potomzačne pokúšať naše sebavedomie. Chce nám nahovoriť,že nič neznamenáme, že sme jednoducho nuly a že nášživot nemá žiadny zmysel ani význam. Že naše snahysú aj tak zbytočné...My mu často aj naletíme astáva sa to hlavne v ťažkých situáciácha skúškach, ktoré diabol dokáže veľmi dobrevyužiť ak naznačíme nejakú našu pochybnosť...onpresne vie, ako na to. Potom nám zaseje do srdca a do vnútrapocit, že Boh je veľmi ďaleko a že sa o nás vôbecnestará a nezaujíma. Že sa stará len o Cirkev ajej služobníkov. Snaží sa nám nahovoriť, žekeď k Bohu hovoríme, keď sa modlíme – On násaj tak nepočuje...že On má teraz iné starosti...to je jeho metóda. Ak človek tomuto klamuuverí potom sa dosť ťažko zdvíha. Lebo diablovi idelen o to, aby nás zahnal do pasce, vysmial nás a keď sme už v nej, snažísa, aby sme v nej ostali a preto nám bude nahováraťrôzne myšlienky, ktorými sa budeme sami ponižovať,zúfať, že sme zase padli, že asi to naozaj nemážiadny význam...začneme sa ľutovať a zanevrieme na všetkoBožie...to je diablova pôda, na ktorej sa mu najlepšiepracuje. Je to jeho najväčšie víťazstvo, keď človekaznechutí...to potom už ide všetko samo...načo modlitba, keďma Boh nepočuje a ja aj tak nič necítim? Načo do kostola,načo omša, načo Sv. Prijímanie, keď ja tomu aj tak vlastneneverím? Načo spoveď, keď aj tak znova padnem? To naše:„NAČO“ - to je diablova výhra.
Nemodlime sa len vtedy, keď je námto príjemné, keď máme na to „chuť“, keďnám to ide ako „po masle“. Modlime sa aj vtedy, keď to jepre nás ťažké – vtedy sú zásluhy avtedy sa dokazuje naša láska k Bohu. Preto je v reholiach dennýrežim - modlitba, práca, štúdium. Pravidelnosť je dôležitá.Nechodievajme do kostolana sv. omšu len vtedy, keď sa nám chce a keď sa možnonudíme a chceme si nejako vyplniť náš čas, aby námto všetko rýchlejšie ubehlo...
Pravidelnosť a zodpovednosť násmnohému naučí. Pravidelný kontakt s BožímSlovom a so spoločenstvom veriacich nám pomáha v násudržať život viery. Ak tento kontakt zanedbáme tak pomaly,ale isto vysycháme. A toto píšem aj z vlastnejskúsenosti...čím dlhšie som odkladal spoveď týmťažšie sa mi potom na ňu išlo...čím viac som odkladalmodlitbu a modlil som sa len vtedy, keď som mal na to náladu,tým viacej som tú náladu nemal...čiže naozajzachovajme poriadok aj v týchto veciach a poriadok zachovánás.
A čo robiť, keď sme už padli? Čoiné ako vstať...je to náročné, lebo diabol sinás nedá len tak ľahko, ale Kristus zvíťazilnad hriechom a aj nad diablom. Keď sa budeme snažiť a povieme si, žeCHCEM tak ON nám neodoprie svoju milosť.
Viete čo je úžasné? ŽeBoh sa o nás stará...A odkiaľ to viem? On sámnám to povedal: „Pozrite sa na nebeské vtáky:nesejú,ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a vášnebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac akoony?“ To je úžasné, že sám Boh násmusí takto uisťovať o svojej láske k nám a mystále a stále pochybujeme a neveríme....alebonechceme?
