Tento článok nebude taký, na ktoré ste na tomto blogu zvyknutí. Bude výnimkou. Pri čítaní rôznych diskusných skupín, ktoré sú zamerané predovšetkým na oblasť mobilnej komunikácie, internetu sa čoraz viacej skloňuje slovo iPhone. Áno, chceme či nie, aj u nás pomaly, ale isto nastáva iPhone-mánia. Pri tejto príležitosti vznikli tri skupiny ľudí. Prvá skupina, ktorá sa na príchod iPhonu teší a chystá sa si ho zakúpiť, druhú skupinu tvoria ľudia, ktorí sú opakom prvej skupiny, čiže tí, ktorí na iPhone a na všetko čo je s ním spojené nadávajú a kritizujú. No a tretia skupina sú tí, ktorým je to jedno. Na svete sú vždy zástancovia a odporcovia. Ale čo ma na tom všetko trápi je to, ako sa k sebe tieto skupiny ľudí správajú. Ide hlavne o skupiny – zástancovia a odporcovia. Pozrime sa najskôr na skupinu zástancov iPhonu. Jedná sa väčšinou o ľudí, ktorým záleží hlavne na image. Takí boli, sú a vždy budú. Jednoducho sa im iPhone páči a aj kvôli chytľavej reklame si ho chcú zadovážiť. Ja im to neberiem. Veď si len spomeňte na začiatky mobilnej komunikácie. Vždy boli telefóny, ktoré nejako neoslňovali technickými parametrami – boli určené práve pre image. Napríklad Nokia 8810, Motola StarTac a iné. Išlo jednoducho o prestíž. iPhone sa podľa mňa radí do kategórie telefónov prestíže a image. No a oproti stojí skupina ľudí, ktorí iPhone nemôžu ani cítiť a kritizujú na ňom všetko – od reklamy až po spôsob predaja. A práve to ma mrzí, že ľudia sa dokážu kvôli telefónom a názorom na ne doslova hádať, osočovať. Odporcovia iPhonu poukazujú na reklamu, ktorá masíruje mozgy a tak jednoducho „núti“ kúpiť si iPhone. Argumentujú aj tým, že iPhone ani zďaleka nie je tak technicky vybavený, ako napríklad Pocket PC od HTC. A v tomto sa k nim pripájam. Sám vlastním PDA od HTC a som spokojný. No sú ľudia, ktorí sa jednoducho nevyznajú v technických veciach a nepotrebujú mať PDA na ktorom si prezerajú word a excel dokumenty, nepotrebujú sa pripájať na hotspoty v kaviarňach, nepotrebujú k svojmu životu GPS navigáciu. Stačí im, aby si mohli občas zavolať so svojimi blízkymi, poslať nejaké tie sms, vypočuť si nejaké mp3. Nepotrebujú sa nejako vyžívať v technických veciach, ktoré daný telefón obsahuje. No a prečo by sme im to mali zazlievať? Prečo tí, ktorí možno dokonale využijú svoje PDA v práci i mimo práce považujú tých, ktorí to tak nerobia za zaostalých a takých, ktorí sa dajú nalákať len na reklamu? Keď chce niekto iPhone, nech si ho kúpi, on sám časom zistí, či to bola dobrá investícia alebo bude ľutovať, že ho dostala len reklama. Jedno musíme uznať, že iPhone má revolučné ovládanie a tí, ktorí ho držali v ruke dosvedčujú, že jeho ovládanie je veľmi príjemné. Určite aj display s jasnými farbami a rozlíšením je ťahúňom. Ale keď niekto iPhone nechce, nech si ho nekupuje – veď všetko záleží na rozhodnutí človeka. Ja osobne by som rád iPhone vyskúšal, ale keby som sa mal rozhodnúť, radšej by siahol po HTC. Áno, je pravdou to, že človek sa učí na vlastných chybách. Aj ja som sa nechal párkrát ovplyvniť reklamou na nejaký produkt a keď som si ho potom kúpil, zistil som, že nie je až taký prevratný, ako ho vykresľuje reklama. Veru reklama dokáže robiť divy...
Vlastne som chcel povedať jedno: neposudzujme ľudí podľa ich konania. Každý je slobodný a rozhoduje sa sám za seba. Áno, jedna vec je poradiť a druhá vec je posudzovať a odsudzovať.
Buďme k sebe navzájom tolerantní. Orange, ešte keď bol Globtelom mal krásny slogan: „Aby ľudia spolu hovorili“ Mobilná komunikácia má ľudí spájať a nie ich rozdeľovať, len preto, že niekto má iný názor.
