Súboj

Text v obálke bol stručný. Deň, hodina, miesto. Do najväčšieho súboja jeho života ostával sotva týždeň. Nebude to jeho prvý zápas. Menšie či väčšie súboje sprevádzali celý jeho život. Nikdy nebol šampiónom, ale obyčajne si dokázal vybojovať aspoň remízu a vyjsť zo súboja so cťou.. Ako gladiátor, porážkami oponentov zlepšoval svoje bojové umenie a zdokonaľoval sa v boji s rôznymi zbraňami. No tento súboj bol iný. Mohol v ňom stratiť všetko, za čo tak dlho bojoval. Nemohol odmietnuť. To by sa rovnalo porážke.Týždeň je krátka doba. Ubehol ako voda. Netrávil ho tréningom, to nemalo zmysel. Na tento súboj sa pripravoval celý život. Napokon nastal deň označený na lístku a keď už sa blížila aj daná hodina, obliekol si tradičný úbor a vydal sa na miesto zápasu. Napokon zastal pred ošúchanými dverami zapadnutého baru na okraji mesta. Najväčšie súboje sa vždy odohrávajú na podobných miestach.Položil ruku na kľučku a zaváhal. Celým telom mu prebehla triaška. Pozbieral všetky svoje sily, stlačil kľučku a vstúpil. Tým zvíťazil v najťažšom súboji svojho života. Vnútri mu ľudia s rozjarenými tvárami nadšene potriasali rukami a viedli ho k plnému stolu, kde ich už sedelo asi dvadsať. Veselo a nahlas sa bavili. Nového hosťa usadili medzi seba pokračovali v zábave. Osoba, vedľa ktorej ho posadili, sa k nemu otočila a vtisla mu do ruky plný pohár. Mierne pripitým hlasom povedala: „Cením si, že si prišiel. Už sme si mysleli, že sa neukážeš, keď... No vieš, vždy si bol na škole trochu outsider a mysleli sme, že možno nebudeš chcieť vidieť svoju triedu.“