Napriek tomu do tej záhrady takmer nikto nechodí. Bránka v tom vysokom plote je totiž zamknutá. Chodia okolo nej rôzny ľudia a majú všelijaké kľúče, ale málokoho napadne odomknúť tú bránku. Nevedia čo sa za ňou skrýva a nezaujíma ich to. Možno majú niekde svoju vlastnú záhradu. Nájdu sa však aj takí, čo to skúsili, ale máloktorý kľúč pasuje do bránky a čím dlhšie je nepoužívaná, tým viac hrdzavie a o to ťažšie je ju otvoriť.Je však aj pár takých, ktorým sa to podarilo. Odomkli bránku a vstúpili... Všetci však ostali stáť na jej prahu. Zdala sa im ako príjemné miesto a ešte si občas prídu posedieť na lavičke kúsok za bránkou, pretože je tam takmer stále slnečno a zelená farba ukľudňuje, no nikomu z nich nikdy neprirástla k srdcu natoľko, aby sa občas pokúsil aspoň poliať kvety, či vytrhnúť burinu...Všetci nosíme na krku kľúč od nejakej záhrady. Niekto niekde nosí kľúč od tej našej.
18. mar 2007 o 12:37
Páči sa: 0x
Prečítané: 955x
Záhrada mojej duše
Predstavte si záhradu. Je pomerne veľká, obohnaná vysokým múrom. Rastú tam rôzne rastliny. Väčšinou bežné, ale nájdu sa medzi nimi aj vzácne a výnimočné druhy. Sem tam trochu buriny a dve, či tri skutočne jedovaté. Postupom času niektoré rastliny rastú do krásy, iné schnú a hynú v ich tieni. Tieto rastliny nerastú v hriadkach ani záhonoch. Rastú jedna cez druhú ale predsa len nie náhodne. Verím, že pohľad na tú nesúrodú krásu by mohol niekto považovať za príjemný...
Michal Egly
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
