Príbeh z podchodu

Toto je príbeh o solidarite, vďačnosti, hodnote peňazí... príbeh, ktorý sa môže stať každému z nás. Ako by ste sa zachovali vy?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Bolo to ešte len pár mesiacov čo študoval v úplne novom meste, ale niektoré jeho časti už poznal takmer dôverne. Ako napríklad trasu od školy k intráku jednej zaujímavej spolužiačky...(to je však iný príbeh:) Cestou k nemu musel prejsť jedným podchodom. Mal ten podchod rad. Bol to rozsiahly priestor tvoriaci dvojúrovňovú trojsmernú podzemnú križovatku a to ho vždy troch fascinovalo. Aj dnes sa nechal bez váhania pohltiť týmto podchodom, ale keď ho chcel cely objať pohľadom ako vždy, ten pohľad sa zastavil na jednej žene z davu. Nebolo na nej nič zvláštne až na to že asi jediná v celom podchode sa nikam neponáhľala, ale stála na mieste. A ešte možno to zúfalstvo v očiach... Ako náhle si ho všimla vykročila k nemu akoby čakala práve naňho: "Prosím ťa, bývaš v Mlynskej doline?" "Nie, prečo?" "Vieš, veľmi by som si potrebovala požičať 200 korún. Ja tam pracujem v stánku, vždy ma tam nájdeš, určíte ti ich vrátim." Možno by povedal: Prepáč, som len chudobný študent., ako to už často krát urobil, ale tie oči... "Na čo ich potrebuješ? "Na lístok na vlak. Potrebujem sa dostať do Žiliny, vieš... urobila som strašnú hlúposť... mám malo peňazí, potrebujem ešte 200 korún." Skutočne bol len chudobným študentom, ale práve dostal z domu mesačné vreckové a keby sa trochu uskromnil... a možno mu ich skutočne vráti... "Máš mobil? Dáš mi číslo?" "Mam, jasné", tie oči zasvietili nádejou a začala diktovať. "Nechceš aj ty moje?" "Nemám zo sebou telefón." "Aha...", začal čosi tušiť, ale už bol rozhodnutý. Vytiahol peniaze a podal jej ich. "Určíte ti ich vrátim! Ďakujem, nikdy ti to nezabudnem!", a už bežala hore schodmi. Ešte chvíľu za ňou hľadel rozmýšľajúc, či urobil dobre a potom sa nechal strhnúť davom. Nikdy viac ju nevidel. Číslo bolo neplatné. Nikdy sa neobťažoval hľadať ten stánok v Mlynskej doline. Načo aj? Chvíľu ho to trochu mrzelo, ale nie dlho. Aj to skôr preto, že to boli peniaze jeho rodičov, ktoré mu dali, než preto že by mu chýbali. Keď si na to dnes spomenie, vždy tú myšlienku ukončí slovami: "Dúfam že ti pomohli."

Michal Egly

Michal Egly

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Dve zásady šťastného života: 1.Nelám si hlavu maličkosťami, 2. Všetko sú maličkosti Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

765 článkov
INEKO

INEKO

117 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,074 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu