tentoraz výpomocne ťažkou knihou, čo sa týka váhy
Ľahučkou pre toho, kto má nezmenený názor.
od roku 1948.
hoci ho odvtedy niekoľkokrát odklonili (Pražská jar, odchod ruských vojsk vďaka rockerovi, atď.)
radosť, že naše deti a vnúčatá pochopili, že pomaranče môžu byť aj pomarančové, teda tie z komunistickej Kuby (boli zelené) a s banánmi na stoloch hlavných predstaviteľov ústredných výborov (Stalin, Gottwald, Široký, nech sú s nami naveky) nás, adolescentov nezoznámili..
Mamičky, ktoré vedeli šiť nás obohacovali spoločenskými šatôčkami z americkej padákoviny, čo sa ľahko odfarbovala na bielu. a niektoré rovesníčky - nevesty s v padákových svadobných róbach aj vydávali.
Aj preto Slovensko v prvých voľbách nevolilo komunistov, ale Česi a osud nás chceli vytrestať....
Pomerne ťažká spomínaná kniha, hoci "len" brožovaná, má príťažlivý podtitul "Ako sa zbaviť Fica" a patrí nielen do rúk tým, ktorí nielen týždeň čo týždeň čítajú jej autora, a pretože nechcem vymenúvať všetky jeho prednosti, musím aj chcem poznamenať, že autor sa volá Samuel Marec. Aj vďaka jeho inteligentnému vtipnému nadhľadu nad pracovnými úspechmi súčasnej koalície, vrátane rovnakých poslancov, pánovi Samovi ďakujeme.
I keď každodenným sledovačom driny, všetkým (ne) kompetentným a opozeraným staroboháčom nášho politického sveta, ďakujeme všetkým "dobro" prinášajúcim slovenskému národu, ako zvyknú pričasto zdôrazňovať a hanbia sa pritom pozerať do kamery (teda do našich očí).
Patrím k skupine ľudí, ktorí "nanešťastie" sledovali vašu nadprácu aj kolapsy, a hlavne nehorázne správanie sa voči tým, ktorých voláte národ v priamom prenose, takže som sa priebežne zoznamovala v čase vzniku celej blamáže s vašimi kiksami, ako ich pán Marec skvele zaznamenal.
