Zahĺbený do seba kráčal odľahlou časťou slovenského hlavného mesta. Ani ako poštára ho nemohlo poznať celé Slovensko, pravdaže. Veľká škoda, že ho nepoznalo ani ako jedinečného básnika. Zopár priateľov mal. Heviera, Žiaka, plus jedného, dvoch. Možno.
Takzvaní veľkí a zaslúžili niečo o ňom vari tušili. Ako to už bývalo a stále býva našim zvykom, pohodlnejšie odvrhnúť ako pomôcť.
Neznámy poštár a básne? Väčšina ľudí, a básnici sú tiež ľudia, uprednostňuje vlastné ego.
Súkromný život pána Mariana? Samotársky, zavretý pred svetom. Čierna skrinka. Pokiaľ lietadlo letí.
Poézia jedinečná, výnimočná, tajomná, náročná. Vraj nezrozumiteľná. No...Ako pre koho.
Narodil sa v roku 1955 a vyšli mu - horko, ťažko - tri básnické zbierky.
"Báseň ako báseň" v roku 2004.
"Báseň bez všetkého" o dva roky neskôr.
"Hromboid" v roku 2011. Do rúk ju nedostal.
Obesil sa presne pred desiatimi rokmi vo vinohrade nad Račou.
