Najmä súčasnej slovenskej ministerke kultúry by som dala vedieť, ako sa žilo Princovi Bajajovi v socialistickej krajine s neľudskými tvárami, ak pravdaže vôbec o tomto umelcovi tušila. Pre tých hore bol len nezaujímavým človiečikom z Banskej Bystrice, od ktorého si treba držať odstup, veď jeho žena s dcérou emigrovali, tak čo s ním? Vcelku podobne aj predchádzajúce ministerky sa vyznamenávali "hlbokými ponormi" do ťažkého osudu, z ktorého najdôležitejšie bolo obliecť všetkých do krojov (nič proti krojom, ale to je to umenie, vedieť komu a kedy), na to by mali byť špecialistky predovšetkým ministerky kultúry a ich poradcovia.
Filmový herec Ivan Palúch (1940 - 2015) sa v šesťdesiatych rokoch minulého storočia dotkol hviezd nielen v prenesenom význame aj v európskych filmoch.
Vo Vláčilovom filme Markéta Lazarová hral so 16 ročnou Magdou Vášáryovou
V Petrovičovom filme Skoro bude koniec sveta s Annie Giradotovou. Film Martina Palúcha prvý raz ukazuje aj hlboký ľúbostný vzťah herečky a herca z Banskej Bystrice, čo sa musel skončiť s príchodom vojsk Varšavskej zmluvy. Po návrate na Slovensko dostal Palúch zákaz vycestovania do zahraničia. Pani Girardotová ho márne pozývala pricestovať do Francúzska, hoci ani ďalšie svetové VIP herečky a herci len ťažko chápali súvislosti...V roku 1974 prišiel ďalší, ešte boľavejší zákaz. Nesmel hrať v divadle, televízii a už vôbec nie vo filme. Ivan Palúch svoje vyjadrenia definoval jasne, rovno z banskobystrického námestia.
Napriek ťažkostiam, ktoré sa začali v druhom ročníku VŠMU, keď pre očnú chybu musel štúdium prerušiť, bol spokojný, keď dostal ponuku zahrať malú úlohu, hoci aj takzvaný štek, na "tajnáša" pre kamarátov filmárov.
Vo filme hovorí, že má zo všetkých hercov najnižší dôchodok. Sociálna poisťovňa mu neuznala 12 ročný zákaz pracovať v umeleckej sfére. Pracovníčka poisťovne ho požiadala, aby doniesol potvrdenie o zákaze (od ŠTB?).
Ivan Palúch bol zrejme jedným z "nepriateľov" ľudu.
