Zasa nám chce niekto navravieť, že všetko je, napriek rozbrojom na najvyšších politických miestach v štáte, v poriadku. Nie je v poriadku nič, aspoň nie pre tých, ktorí sa,okrem rezňov, piva a postele na spanie aj šantenie, zaoberajú aj stavom vecí verejných.
Nedávno opäť komusi zaharašilo a začal prízvukovať, že dôchodca Mečiar, ktorý nám narobil toľko hanby po celom svete, je kvet nášho národa. Takže kvet. Ak tento prívlastok v súvislosti s menovaným prijmeme, tak možno s Palinou dračou (artemisia vulgaris), inak nazvanou aj Černobyľ. Keď sa "kvet" od nás konečne horko-ťažko konečne odobral, uľavilo sa najmä tým, čo si nepotrpia na politický, ani občiansky primitivizmus. Lebo sú, našťastie pre budúcnosť, aj ľudia, ktorí sa zaoberajú objavmi múdrych, zvyškami krás slovenskej prírody a ktorých teší sledovanie výkonov osobností rôznych umeleckých oblastí. To sú lahôdky pre dušu, to je tá pridaná hodnota, čo robí život nielen znesiteľným, ale aj príjemným
Ďalší odkvitajúci "kvet" intenzívne brzdí riešenie skutočných problémov štátu, a navyše rozoštváva občanov nerozchodenou nenávisťou z prehry v prezidentských voľbách.
Ak by "ľud", ktorým sa papaláši tak radi hrdia (najmä ak ho oblečú do vzácnych krojov slovenských regiónov), nebol musel v minulosti vzdávať hold tu Tisovi, tu Gottwaldovi (so Stalinom za chrbtom) a nestrácal čas hajlovaním a "mávadlami" pred prvomájovými tribúnami, ale sa vzdelával, mohli by sme si dnes rovnocenne podávať ruky s vyspelými európskymi krajinami. Miesto toho žije na Slovensku veľká skupina ľudí, ktorí, ľudovo napísané, nevedia, čí sú. Zneužije ich potom každý ľudový rozprávač.
