Čo môže so životmi ľudí urobiť jediný večierok?
Otvárací striptíz staršieho a druhého mladého manželského páru sa začína slovami Georga: "Martha, povedz im o našom synovi..."
Hra o krutostiach medzi dlhoročnými manželmi, submisívnym univerzitným profesorom a jeho dominantnou manželkou v prítomnosti profesorovho mladého kolegu a jeho ženy nadobudne počas dvoch hodín obludné rozmery, a je jednou z najkrutejších drám minulého storočia, napísanou perom génia. Rodia sa len občas, a vidia, čo ich súčasníci ešte ani netušia. Ale vnímavým jasne prorokujú: Doba, ktorá prichádza, už nemusí byť len o klamstve a podvode, seba trýzni a ničení blížnych. Môže byť o začiatku konca jednej namyslenej civilizácie.
George: "Budete plodiť rovnakých jedincov, budete ich robiť v skúmavkách, všetci budú rovnaké, dokonalí..."
Hru amerického dramatika Edwarda Albeeho uviedli po prvý krát v septembri 1962 v Nederlanden Theatre na Broadway pod názvom Kto sa bojí Virginie Woolfovej, podľa mena spisovateľky, ktorá svoj pohnutý život ukončila samovraždou.
Už v roku 1963 naštudoval titul režisér Václav Lohniský v pražskom Divadle S.K. Neumanna a na-zval hru pre českého a slovenského diváka prijateľnejšie: Kdopak by se Kafky bál (O Woolfovej v tých časoch vedel v Československu málokto a Kafka bol tiež "jej krvná skupina").
Najväčším zážitkom však bola filmová adaptácia Albeeho hry v režijnom debute Mika Nicholsa a v hlavných úlohách s vtedajšími filmovými celebritami, manželmi Taylorovou a Burtonom, ktorým skvele sekundovali Sandy Dennisová a George Segal. Bolo to v roku 1966.
Nová košická inscenácia "Woolfovej" v réžii Júlie Rázusovej (dramaturgia Michaela Zakuťanská) zrejme pritiahne tých, ktorí predchádzajúce inscenácie nevideli ( aj v Bratislave v roku 1965 s Máriou Prechovskou a Ctiborom Filčíkom) a o filme možno netušia. Tvorkyne navyše zaradili do inscenácie postavu klaviristu (M.Husovský zo skupiny Komajota). Hlavné postavy vytvárajú Dana Košická a Ivan Krúpa.
