Nič nemôže dosiahnuť rýchlosť svetla. Nič. S výnimkou svetla. Jeho hmota je presne nulová.
Pretože svetlo sa šíri rýchlosťou svetla, predstavme si myseľ bez tela, ktorá cestuje rýchlosťou svetla. Einsteinove rovnice by predpovedali, že z pohľadu svetla pozorovateľ nikde necestuje a zaberie mu to nulový čas. To prezrádza o svetle niečo veľmi zvláštne. Nech už je svetlo čokoľvek, zdá sa, že existuje v ríši, kde nie je žiadne predtým a potom. Iba teraz. (Od vedy k Bohu).
Vedel to, lebo napísal:
Prešiel som prahom, zavrel som dvere, začul som hudbu inú v čreve. Niečo tam viselo a niečo stálo, nebol večer a nebolo ráno.
Boli tam všetci, ktorých som poznal, plejáda tvárí, karneval postáv. Mladí tu sedeli a starí stáli, nik na to nehrešil, všetci sa smiali.
Niektorí v kabátoch, niektorí nahí, zdravím ich všetkých kývnutím hlavy. Anjeli máčajú v inkuste perá, dátum som nevedel dnes ani včera.
Nebolo posledných, nebolo prvých, každý bol dokola, každý bol uprostred. Nebolo dole a nebolo hore, nebolo zlé a nebolo dobré.
Nevadí, nevadí, nevadí, nevadí. Keď tu, tu kor to nevadí. To iba pri srdci trochu ťa pichlo, že si tu nikam nič nikdy a nikto. Nevadí...
