Básnik by vám v predvianočnom čase isto poslal touto cestou časť krásy zo zbierky Zvony.
KRAJINA DETSTVA
Krajiny sú. O túto požiadaj
iba vo sne. A nestúp nohou, padneš.
To akoby si, čierny pasažier,
zo svojho času ako z lietadla
chcel vystúpiť a rovno na obláčik.
Prisahajúc, že unesie
to ťažké, ktorým si,
to navždy bez krídel.
A zatiaľ je to oltár. Iba oltár.
A pánaboha nikto nevidel.
Ale čo na tom záleží,
z akého kameňa je socha.
Tu kameň nie je kameň,
je myšlienka. Tak postoj.
A potom choď a ži.
LEN TAK
Len tak
a stále tri dni pred stvorením
je tento národ.
Hruda, počatá
dejinami, ich bruchom pokoreným
prenášaná
nič sa neráta
ľútosť, nič hnev, môj mlčanlivý hráč.
Len slepec osud takto zanevrie
Tak nevidomo udrie, že tu plač
nepomáha a bolesť nemá zmyslu.
A tomu dole,
tomu na dreve,
dá hubu s octom
polievočku kyslú.
Dá chlieb, až kameň pod zubami škrípe,
keď zahrýza.
Len tak. Len tak.
Na jeho smiešnej heraldickej lipe
spievajú vrabce svoje čimčara.
Už ani pánboh sa oň nestará.
Zabúda ho.
-------------------------------------
Všetko je iné. Zbohom, slová.
Čo vieme, vieme potichu.
Ostýchajúc sa opakovať
vašu pýchu. A z ostychu
už nerinčíme starou zbraňou.
A z radosti k nám zavanie
tichom hlbín, čo ide za ňou.
Dobrú noc, Hamlet. Áno, áno
to podstatné je mlčanie.
