Nehraj sa s tou sviečkou...Zasa do nej fúkaš. Nevidím ti do tváre, ale viem, že si to ty! Cítim tvoju vodu po holení, pravdaže, Pitralon. Čo tu chceš? Prečo si taký mladý?
-Plávaj, lyžuj, cvič! Teš sa zo slnka, z vody, zo snehu, život je nádhera! Všimol som si, že brzdenie obojstranným prívratom nie je tvoja silná stránka, ale pre teba to musí byť maličkosť, zlato!
Pravdaže, veď mám len sedemdesiat deväť.
Izbou, voňavou po škorici a vanilke, povieva vánok. Aj záves na okne sa zachvel. Akoby sa niekto tichučko smial. Napokon, veď sú Vianoce. Radostné sviatky.
-Dáma v bielom prišla odrazu, vynorila sa z hmly, chcel som ju poprosiť, aby ešte počkala, že ťa musím doučiť...Nedala si povedať, vraj nám treba ísť...Áno, idem, veď už idem...
Sviečka zhasla.
Bol to skvelý lyžiarsky inštruktor. V ten večer prišiel skontrolovať lekárničku, či mám v nej všetko potrebné. Aspoň to tvrdil. Zdravotníčkou som bola len na záskok.
Našli ho ráno, kilometer od chatiek, doráňaného v skalnom údolí.
Vraj sa usmieval.
