Paul Mc Cartney: "V dobách Beatles sme sa správali, ako by sme mali žiť večne. Tým myslím, komu z nás by vtedy napadlo, že máme niekedy zomrieť?"
Zabávali aj nás a ja som bola vďačná Jarovi Filipovi, ktorý mi dokázal dostať z Londýna všetky ich albumy.
Obaja sme pracovali v koncertnej agentúre, Jaro nosil poštu z Pošty a ja som listy otvárala.
Doba zatriasla aj nekomunistickými nositeľmi ľudskej tváre, ale tú sme si tiež vymysleli, aby sme mohli velebiť aj súdruha Dubčeka. Ľudu sa páčila jeho fotografia skoku do bazéna, hoci sme netušili, či si všimol,, že je v ňom voda.
Také bolo Slovensko, taký bol vedúci komunistický tajomník Krajského výboru v Banskej Bystrici, ktorý sa vyšvihol, lebo čo?
Lebo hladoval na dvoch pobytoch v Interhelpe s celou rodinou ešte ako dieťa, ale potom sa správal k Brežnevovi, ako by to bol býval jeho krstný otec.
x x x
Pomaly ale iste odložím zanedbateľné staré telo a som vďačná, že som síce ubolená, ale nemusím sa tváriť, že si vážim zvolených bývalých komunistov a fašistov. A tých hej-Slovákov, čo nikdy okrem seba nemilovali Slovensko. Prestala som sledovať všetky tváre dnešných podvodníkov, ktorí mi pripomínajú Bacílka, Širokého, Gottwalda, Zápotockého, a ostatných chudákov, ktorí by sa ako remeselníci nikde neuživili.
Básnik Ovídius z prvého storočia p.n.l. im odkazuje:: Stydím se ti to říct, ale budiž: vyrostly na mně štetiny. Neschopen mluvit, místo slov vydával jsem jen chrochtavé zvuky. Cítil jsem, jak mi ztvrdla ústa. Místo nosu jsem rypák měl a svoji hlavu skloněnou k zemi. Šíje mi zbytněla mocnými svaly a ruka, která pohár ke rtúm zvedala, nechávala za sebou v hlíně stopy. (Proměny).
A celé to nie je o zlých úmysloch, ale zo žiaľu z nešťastnej doby a k tým, ktorí, ako ja, takmer celý život prežili v totalite.
Ak vládzete, tešte sa.
Mnohí ani nevedia, čo oslavujú.
