Láska vie zahnať každý žiaľ. Jeden to pozná, druhý iba tuší. Chcel som jej vyznať všetko, čo mám v duši: A preto som jej zašepkal: POVEDZME TAKÉ REBIERKO NA RASCI:
***: Zoberieme pol kila bravčových rebierok, rascu a soľ a vodu. Čisté bravčové rebierko v celku uložíme na pekáč, posolíme, posypeme rascou, podlejeme vodou a upečieme. Podávame s ryžou alebo s dusenou kapustou.
Tvár mala jemnú ako dych, tvár mala ako biela ruža. Po takej básnici vždy túžia. Ja tiež som z tých. Ja tiež som z tých.
Láska vie zahnať každý žiaľ. Ste šťastní, keď vás drží v svojej moci. Chcel som jej vravieť, o čom snívam v noci, a preto som jej zašepkal: POVEDZME TAKÝ KURACÍ PERKELT:
*** Ten pripravujeme tak isto, ako paprikáš, ale bez kyslej smotany. Mäso zaprášime múkou, prilejeme horúcu vodu a povaríme. Podávame s haluškami a šalátom.
Zblížil nás ihneď tento cit. Och, nádherné je, keď nás niečo spája Tí dvaja potom zazrú odlesk raja a majú, majú pre čo žiť.
Láska vie zahnať každý žiaľ, jeden to pozná, druhý iba tuší. Chcel som jej vyznať všetko, čo mám v duši, a preto som jej zašepkal:
*** A čo večer, drahá? Ja osobne dávam prednosť niečomu sladkému pod zub...Alebo do zubov...?
Na Vianoce treba básniť, ale aj jesť. Pre rozdelených Slovákov na takých a onakých a ešte iných, som vybrala z tvorby môjho obľúbeného aforistu, spisovateľa, dramatika, a hlavne láskavého človeka, rovesníka Tomáša Janovica. Nazval ju OD UCHA K DUCHU. Dobre nás poznal, no už musel odísť. Povedal by: Prepáčte, už musím ísť za kamarátmi.
Prajem mu veselý pobyt tam, kde všetci sú, Slovákom nerozhádané Vianoce, a tým, ktorým slúžia nohy, aj návštevu Univerzity tretieho veku. elenaantalova
