Na samovražde nikdy nemôže byť nič smiešne, hoci sa našli aj ľudia, ktorí nevedeli spôsob jej činu pochopiť. Je predsa toľko iných vkusnejších možností...Akoby na tom vo chvíli vrcholného zúfalstva záležalo. Napokon, onedlho uplynie od jej zásadného rozhodnutia, ktorému premyslene prispôsobila všetky praktické úkony, takmer 60 rokov.
Vyšlo mnoho jej biografií, nakrútili o jej živote viacero filmov.
Sama o sebe napísala: "Nedokážem sa uspokojiť s tou obrovskou úlohou, ktorou je život. Musím ho usporiadať do sonetov, vytvoriť slovný reflektor, ktorý vložím do šesťdesiatwattovej žiarovky, ktorú mám v hlave".
Zmätený z nej bol aj jej manžel, britský básnik Ted Hughes. Možno bola príliš silnou ženou, ktorá chce všetko zvládať skvele a on to nedokázal. Po jej smrti 11.februára 1963 sa stal správcom jej pozostalosti. Priznal, že časť jej denníkov a poviedok zničil, možno aj preto, že keď si našiel milenku, Sylvia do svojej tvorby vnášala neznesiteľnosť mimomanželského vzťahu.
Najznámejšie Plathovej diela sú zbierka básní Ariel a román Pod skleneným zvonom. Mnohí nazvali jej román volaním o pomoc.
Celý život trpela depresiami, čo sa odrazilo v jej poslednej básni z 5. februára 1963 s názvom Hrana.
Do 11. sa dôkladne pripravila na smrť.
Deti uložila v detskej izbe, lepiacou páskou prelepila veraje a prah dverí, vošla do kuchyne a pustila si plyn, pričom hlavu a trup vložila do trúby.
Ted Hughes vychoval po jej smrti ich deti, staršie dievčatko a mladšieho chlapčeka a stal sa vraj najuznávanejším britským básnikom.
Nezvládala svoj komplikovaný život spisovateľky, manželky a matky, zvolila si to, čo si zvolila. Celkom malicherný by sa jej zdal fakt, že mala obuté elegantné lodičky.
