Niektorých, ako Kanaďana Leonarda Cohena, ktorý odišiel za svojou múzou Marianne (zomrela v júli), poznal a miloval celý kultúrny svet. Bol taký významný, že ČT art hneď včera večer zaradila skvelý dokument z roku 2003 a ON hovoril práve tak prirodzene, ako 50 rokov spieval o živote a jeho zákrutách, o krízach, nádeji a šťastí, keď sa mu básňou/piesňou, podarilo zachytiť správnu náladu.
Vďaka za nádherné chvíle pri počúvaní Vašich piesní, pán Leonard Norman Cohen.
Aj my, v malej krajinke uprostred Európy, by sme si mali pripomínať svoje jedinečné osobnosti, ktoré už museli zo života, ako ho poznáme, odísť. Pred siedmimi rokmi, 10. novembra po veľkom trápení, o ktorom málokto tušil, odišiel jedinečný dramatik, scenárista, ale najmä rozhlasový dramaturg, vtedy 63 ročný "rozhlasák" Milan Frolo. Rozhlas je pre autora nezávideniahodné médium, lebo poslucháči sú čoraz nevšímavejší a nepozornejší. Naše životy sú zanesené balastom nepodstatného.
Jeho najpozoruhodnejšia autorská predloha, ktorá, ako hotová rozhlasová hra získala množstvo ocenení, patrila Milanovej najväčšej láske, Slovensku. Hra sa odohráva na našom území v trinástom storočí a má poetický názov: A piaty jazdec je Sen...
Milan Frolo v jednom zaujímavom súkromnom rozhovore povedal, že v akejsi východnej filozofii sa stretol s tvrdením, že tesne pred smrťou sa človek fyzicky stretne sám so sebou. Z jeho úst zneli tie slová paradoxne, veď pôsobil ako relatívne vyrovnaný realista.
Vlastne, prečo by nebol mohol mať pravdu?
Asi by nám to potvrdil, keby sa nebol vytratil tak nenápadne, ako žil.
Tretieho novembra 2016 by bol mal sedemdesiat.
Ďakujeme, že si bol.
