Ak sa bloger dotkne niekoho alebo niečoho, s čím čitateľ nesúhlasí, a má na osobu a jej prezentáciu, dianie doma a vo svete odlišný názor, sociálne siete sa rozpália. Oponent často stráca dobrú výchovu (ak nejakú má) slušné správanie vôbec, a schovaný za pseudonym je, v rámci spôsobov jemu vlastných, arogantný, často vulgárny, skrátka hulvát. A pritom často neovláda ani základné pravidlá slovenského pravopisu.
To by nebolo najhoršie, ak by vyslovil niečo zásadné, čo môže konkrétnu situáciu, o ktorú sa chce s blogerom sporiť, vylepšiť. Žiaľ, často chýba aj vcítenie sa do človeka, ktorý si dal námahu s overovaním podrobností, v snahe priblížiť konkrétny problém, ktorým chce riešiť podľa neho dôležitú situáciu .Pre niekoho to môže byť banalita, pre autora zaujímavosť. Každý sme "nejaký" a to je dobre.
Je oponent, pán nick, nešťastný? Sadista? Ide o sebaukájanie ega, ktoré nevie inak uspokojiť? Alebo chce len ubližovať často neznámemu človeku, ktorý však, na rozdiel od neho, neskrýva svoju identitu?
Na našom krásnom kúsku zeme existujú jedinci, a pretože nemôžu byť všetci privilegovanými ministrami ani predsedami najdôležitejších inštitúcií, ktorým dovolíme verejne urážať hlavu štátu, prispievatelia sa, v rámci povolenej možnosti, utiekajú k menej trápnym, hoci niekedy vulgárnym, "frčkám do nosa"
P.S.. Nick je prezývka, používaná vo virtuálnom svete.
