Nechal vraj dokonca aj list na rozlúčku, ale ako povedal Meky, nikdy ho nevidel. Rodičia mu ho neukázali a on sa v roku 2020 po premiére nového dokumentu MEKY pre magazín Blesk vyjadril: "Nie som schopný povedať, prečo to presne urobil, v tých časoch s ním komunikovali skôr moji rodičia. Ale je možné, že to súviselo so sovietskou okupáciou. Odohralo sa to päť mesiacov po septembrovej invázii. Jason bol hudobník a intelektuál, patril k idealistickej generácii, ktorá žila tým, čo sa v 60. rokoch stalo, a chcela zmeniť svet k lepšiemu. A tak ho to, čo sa u nás dialo, veľmi zasiahlo."
Meky svojho brata bezvýhradne obdivoval , pretože sám bol hudobník a intelektuál, čím ovplyvnil bez akejkoľvek nadsádzky českú a slovenskú mládež. Jeho pokora a túžba prinášať poslucháčom témy, ktoré sa zhodovali s jeho vlastnými názormi napokon, po jeho nečakanej smrti, vyústili do celospoločenskej nostalgie. Odrazu si mnohí uvedomili, že Žbirka bol nielen neobyčajný skladateľ, spevák a hudobník, ale že ako osobnosť dokázal zapáliť oheň súdržnosti v jeho rovesníkoch, aj omnoho mladších ľuďoch.
Potvrdilo to aj posledné vysielanie televíznej Pumpy, keď v jej závere znela z rádia časť Mekyho pesničky a Dano Heriban (Dano) zašepkal Žbirec.
Na veľkú bolesť stačí málo slov.
