Nerobme si ilúzie, že by sa aj dnes nevyskytli jedinci, ktorí ešte rozdiel medzi premiérou a operou doteraz nepostrehli. Je ich však, verme tomu, pomenej, o nosení teplákových súprav do divadelných domov ani nevraviac,.Tie vyšli z módy dávno pred revolúciou, hoci nevedno, či by ich aj dnes skúšobne, oflitrované a z drahých handričiek pozošívané nové celebritky do domov divadelnej múzy nezavliekli. Stačilo by ich denne popredvádzať pred očami divákov, najmä diváčok, miesto pôvodne plánovaného programu v tv relácii Nákupné maniačky v televízii Joj.
Apropos, TV Joj! Naposledy, celkom nedávno, nám naservírovala čosi podobné, o vlások pritiahnutejšie klamstvo. V televízii, ktorú kedysi pomenoval JOJ direktor Novy Jan Železný, jeden z jej "stvoriteľov", ktorému sa vraj natoľko rátalo slovenské ženské jojkanie. Mal pravdu. Je nad čím jojkať.
Akýsi, a vari ani nie taký zatajený bakalár televízneho, no, s prižmúrením oboch očí, že umenia, si vymyslel siahnuť do českej televíznej prahistórie, v ktorej istý geniálny rozprávač menom Vladimír Menšík neopakovateľne pripomínal kvalitne napísané príbehy na námety divákov. A že, vraj, ide sa Jojka od leta k starému zvyku českých bratov vrátiť.
Vraj opakovanie býva matkou múdrosti, hoci, v tomto prípade to bude zasa na pováženie. Pretože už avízo sa začalo veľkým klamstvom. Bakalárske príbehy a prvý titul Vtedy na Západe? To si už táto televízia vôbec neváži svojho diváka? Ešte stále ho považuje za človiečika, ktorý nerozozná premiéru od opery? Navyše, strateným časom nad hľadaním súvislostí ponúkaného programu s názvom starého skvelého filmu a ponukou stať sa autormi nových Bakalárov ste nás obrali o hodiny lepšie využitého času sobotného večera.
