"Džízes, Džízes, súprstár..." revú nepríčetní pomätenci v sudcovej hlave. "Džízes. Džízes, súprstár..."
Čo sú to za slová, aký je to jazyk?
A znovu vidí toho muža plného bolesti. Zadúšajúca horúčava ho tlačí kamsi do zeme, nad ňou čierňava, signalizujúca búrku.
Zverský rev nečistého davu, krv, cudzí kovoví ozbrojenci, kvílenie akýchsi žien.
Bosý chlap ťahá obrovský kríž. Po jeho tvári a krku stekajú potôčiky krvi a potu, stretajú sa sa na potrhanej koži v priehlbine uprostred kľúčnej kosti....Vtom zakopáva, padá...A okolo sa takmer radostne hmýri a posúva krvou vydráždený ľud.
Nevidel to v nejakom kine?
Veď aj vtedy mu napadlo, že takto dokaličený človek by nijaký kríž nikam neodniesol, jednoducho by to nedokázal!
Aj vtedy, ako teraz mu napadlo, že bude zvracať, Kde je to hovädo sekretár?
-Kde je kňaz, kde je farár? - Vbehli do kostolíka neznámi muži v kožených kabátoch, jeden zastal pri ňom a v ruke držal akúsi pušku.. -Čuš,- prikazuje starká, a on ukazuje prstom na kňaza, ktorý sa snaží uniknúť popri freske s dávnym zradcom.
Dostane od starkej boľavý štípanec. Za pravdu?
Farára muži v dlhých kabátoch dostrkajú k bráne kostola.
To nie je neznáme mesto! Veď je to to, preboha, áno - Jeruzalem, zaprášené uličky, Golgota. Kedyže to bolo. napadlo mu a okamžite sa mu uľavilo.
Nič sa nedeje. Len spievajú.
