Sobotný večerný čas je vhodný aj na tridsať minút hodnotenia uplynulého týždňa, sústredeného, žiaľ, najmä na aktuálnu pľuhu Covid 19. Našťastie sa komentáre taxikára Dana (Daniel Heriban) a zamestnanca čerpacej stanice Michala (Michal Kubovčík) s mlčiacim hosťom Jarim (Tibor Vokoun) netýkajú len vírusu a politiky. Mnohí spoluobčania sa predsa venujú výlučne kapustnici, rybám, rezňom a chľastu, bolo by nespravodlivé nevenovať im pozornosť.
Diváka však, verme, väčšmi zaujmú osobnosti, ktoré sa svojou prítomnosťou snažia pripomínať čas s koronou. Menej priestoru v ostatných dvoch týždňoch, možno kvôli Vianociam, dostali poznámky o politikoch. Hoci je pravdepodobnejšie, že menší záujem protagonistov o politické prekáračky aj riadne priesery na politickej scéne, diváka odradili.
V podstate sa však okrem trápenia s pandémiou až tak veľa nedialo, prestala vychádzať denná tlač (netýka sa predminulého týždňa) a Dano s Michalom akceptovali, že aj premiér je ležiaci človek, ktorému čiastočne vďačíme za odstavenie Fica.
Tento stredoprúdový egomaniak sa v týchto dňoch začína vyhrážať jarným návratom Smeru, podobne ako v minulosti 1.maja na stredoslovenskom námestí burcoval istý budúci súdruh slovami: Je 1.mája, všetko sa pučí, pučme sa aj my, ďakujem.
Vyvolil si vraj (predseda, kto iný) aj nových mesiášov Smeru, novica Erika Kaliňáka a pomaly ale iste definitívne nič nevraviaceho staromilca Blahu. Oni majú našinca voviesť do raja, sľubuje ON. Kto mu prvý naletí?
Ešte dlho sa nám, milí Slováci, nepodarí stať sa kultúrnym národom.
Preto je doteraz aj Pumpa len ďalším svedectvom našej nehybnosti.
