Ja naivná som si myslela, že pani učiteľku prekvapím známou "historkou" o Mekyho pesničke Biely kvet, ku ktorej text napísal textár z najlepších, o ktorom zrejme ľudia okolo muziky dobre vedia, jasné, Kamil Peteraj. Nestihla som ani dokončiť súvetie, na konci ktorého som začala pani učiteľku poúčať o rýchlej farebnej premene samotného kvetu, keď ma okamžite, ale neodvratne vrátila do reality: "Deti dnes o inom nehovorili. Vraj aký biely kvet, to bol č i e r n y kvet a Meky to musel prerobiť".
"Meky? Hovorili Meky?"
"Pravdaže, pre štvrtákov je to len Meky. Teda bol". Opravila sa.
"Odkiaľ to desaťroční majú, pani učiteľka?"
"Možno od rodičov", uvažovala. "Alebo od prarodičov, ktorí chodili na Lýru, nie? Čo myslíte"?
Zvláštna situácia z jednoduchého dôvodu. Žbirkov kvet by sa bol rád na Lýru dostal, teda autori by ho tam boli radi dostali, ale súdruhovia z výberovej komisie nesúhlasili s názvom Čierny kvet. A hoci Kamil Peteraj ako autor textu napokon pesničku premenoval na Biely kvet, pesnička na Lýru neprešla.
"Aj moji žiaci to vedeli, predstavte si, oni to vedeli, a ja nie", sebakriticky dodala.
"Nechceli ste, aby vám to vysvetlili", nedalo mi nespýtať sa.
"Samozrejme, vypytovala som sa. Zrejme to už bolo na nich veľa. Ale dvaja sa aj tak prihlásili.
"Viete, to sa volalo režim, čo Mekymu zakázalo spievať, že Čierny kvet. Chápete, pani učiteľka?
