Ozvali sa televízie s ponukou náhrad: párky s vodou, minerálka na delikatesy, petržlen, pečená zelenina bez prílohy, mlieko s grískou ako praženica...Vidíte, dá sa, lebo, čo si budeme vravieť, po posledných parlamentných voľbách sme si všimli, že ak nemôžeš mať ideálneho ministra, uspokojiš sa aj s takým, čo je ešte vo vývoji, a raz vraj bude aj v Očovej znieť ďakovná modlitba za prezidenta Huliaka..
Povedzme si pravdu, tá voda s grískou je kaša, a hoci ju posypeš čímkoľvek, praženica z nej nebud.
Nezdá sa vám, že sa dačo podobné deje aj s predstaviteľmi moci?
Tých by mal posýpať premiér, vybral si ich sám po demokratických voľbách, a čo by už malo byť na svete spravodlivejšie? Všetci to vravia. No, možno všetci nie.
Aj Sir Winston Churchill pred rokmi vyhlásil, že demokracia je to najlepšie, čo môžeme prežívať v slušnom štáte. A že ľudia doposiaľ nič lepšie nevymysleli. Naši demokratickí vodcovia pridávajú naše, slovenské: Vyhral si voľby, môžeš všetko.
Aj pripraviť Vianoce bez vajec.
No, neviem. My máme svoje obyčaje, ale aj svojich pravdovravcov aj svojich vydriduchov.
Je to vraj pravda štátu, v ktorom sa ľudia aj pobijú, lebo sa sporia, či má vládnuť komunistická, fašistická, či takzvaná národná, či katolícka alebo evanjelická partia. alebo prezidentská strana stíšeného hlasu, hoci s predstaviteľmi, akých tu nikdy nebolo? Veď pri bývalom predsedovi vystávali v TV urastené sošné živé "Maríny", čakateľky na ministerské kreslá, aké by oslávili vo veršoch aj sociálnodemokratickí básnici Baby nalákali chlapov na telesné vnady, predseda na lícne jamky a to stačilo. Babičkám aj dedkom, ktorí si dobre zapamätali Leninovo "onô": U nás bude vedieť vládnuť každá kuchárka,
Tak to potom aj vyzeralo.
Stačí obliecť ministerku akiste nepotrebnej kultúry do piešťanského kroja, hneď horko ťažko zalapajú po vzduchu aj starčekovia Smeru na čele s čerstvým šesťdesiatnikom.
-Ale gde sa vajcia? Varí pošlú z Číny? - Kričí starká, volička z Podlavíc.
Čína je ďaleko, Vianoce blízko.
A pesničky máme pekné.
.
