Žeby sme boli bývali zlyhali? Nie sme dostatočne príťažliví? Podaktorí sme si dali upraviť frizúru, ale frizúra džentlmena nerobí. A ešte k tomu by mali mať aj nejaký "sexepil" a vystupovanie vzdelaných dospelých jedincov a mali by občas v nedeľu zarecitovať rodine ktorýsi Sonet od pána Shakespeara a pri rezni si nestrkať do krku zlatý nôž, zababraný od majonézy. A negrgať. A naučiť sa držať správne pohár so šampanským...
Prečo?
Lebo Rus Čechov (1866 - 1904 ) vravieval "Človek sa stane lepším, ak mu ukážete, aký je". Ukazoval to výstižne a na skvelej úrovni, a dokonca akože vtipne. Cez slzy.
Lebo keď si o ľuďoch myslíme to najhoršie, to najhoršie sa v slušnej politike a ekonomike napokon aj prejaví. Ak však uveríme, že v ľuďoch sú prívetivosť a altruizmus hlboko zakorenené, položíme tým základy ozajstných zmien v spoločnosti.
Vidíte, ako sa to u nás nedarí. Príklad Ferenčák. Odskakuje.
Hoci jeho tvár sa prejavuje rovnako, ako keď sa v časoch, keď len to bolo dôležité, chcel u nás vyhrávať pohybmi tela, mimikou tváre. Čo je pravda je pravda a Ferenčákova pravda nebola vždy uveriteľná. Vždy mal maličký tras , či to, čo sa práve chystá vypovedať, vyhodnotíme my, staré nuly s 545 eurovým dôchodkom vďačnosťou s dostatkom vrúcneho obdivu. Ale závisí to od neho. Ako dlho vydrží s dnešnou pravdou pán primátor z Kežmarku?
Čo je pravda, je pravda. Spomedzi tých cudzích, neznámych tvárí, postávajúcich za práve rečniacim bývalým organizátorom komunistov, ktorí u premiéra už roky len tak rozkvitali a spievali si, že "Plné vrecká peňazí" pánov "nepriateľov" Lasicu a Satinského, ktorým nikdy nevedeli prísť na meno, a skrývali sa zrejme v tých najmenších dedinkách.
Hoci ani Čechovove Tri sestry si nedali povedať a nariekali a vzdychali z malej dedinky: Do Moskvy, do Moskvy, do Moskvy!
Aj súčasný človek je taký, teda niektorý. Súčasník (súčasníčka) môže odísť kedykoľvek. Aj zostať.
Lenže po smiechu aj na neho môže prísť plač...Žeby kvôli nedostatku toaletných zlatých mušlí?
A v jeho Moskve?
Vylúčené!
