A 19.v neskorej noci ma pravda prefackala tak, že sa z nej dodnes neviem spamätať.Odišla mi priateľka (ale prečo zo Šale, veď som k nej chodievala na Račiansku?). Nedocenená herečka mala skvelé úlohy počas pätnástich rokov v Divadle Andreja Bagara v Nitre, ale život ju chcel vyobracať podľa svojich predstáv. Milka Došeková chcela spievať a odišla z Nitry do Bratislavy. Pustila sa na voľnú nohu speváčky, recitátorky, scenáristky a vychovávala dvoch synov. Sama.
Teta Kolníková vychovala sama štyroch. Manžel sa "stratil" hneď po vojne, v štyridsiatom šiestom. Bola tehotná so štvrtým dieťaťom. Z jej životopisu vieme, že robila, kde sa dalo. Aj pomocníčku, neskôr učiteľku v škôlke, ktorú navštevoval blonďavý chlapček, na ktorého takto spomínala: "Neská mi dáva úlohy mój žák, čo volakedy chodev do mojej škólky. Bol to taký malý, cintlavý chlapec s múdryma očima. A já čil sedým a čakám, teším sa na každú úlohu, na každú skúšku, aj ked on býva v Bratyslave a já furt v Radošine.
Treba skúšat. Pýtate sa prečo? Preto, lebo je nám spolu dobre. Lebo robíme čosik, z čoho máme radost. To pochopí a cíty len ten, kdo má rád divallo. Alebo život? Sama čil nevím..."
Smiech nad plačom..
