O takmer dvetisíc rokov neskôr sa odohral príbeh dôstojného pána Koperníka. Večer pred smrťou dostal do rúk prvý výtlačok svojich knižných zápisov "O pohybe nebeských telies", ktoré Vatikán na dlhých 70 rokov zaradil do zoznamu zakázaných kníh. To bola novodobá predzvesť ďalších nebezpečných klamstiev s dopadom trápení na ľudstvo žijúce na planéte Zem.
Za podporu Koperníkových názorov upálili v Ríme ako kacíra Giordana Bruna. Jedna z oponentúr znela: "Tvrdenie, že Zem obieha okolo Slnka je rovnako mylné ako tvrdiť, že Ježiš sa nenarodil z panny". Jeden z dôležitých oponentov bol kardinál a neskôr svätý Robert Bellarmine. Bol aj členom "komisie", ktorá v procesoch (bolo ich niekoľko) súdila vedca menom Galileo Galilei. No Galileo, ktorý si medzi časom overil ďalšiu skutočnosť a to, že aj Venuša a novoobjavené mesiace Jupitera sa pohybujú okolo Slnka, sa ani náhodou nemienil sporiť kvôli panenstvu Panny Márie a pre istotu svoje tvrdenia odvolal. Zachránil si život a zomrel v domácom väzení.
Neskôr prišiel Kepler s novými tvrdeniami o pohybe planét, hoci neodkryl tajomstvo, prečo sa pohybujú po elipsovitých dráhach.
Zhruba po čase dĺžky jedného ľudského života Keplerove názory potvrdil známy filozof, fyzik a astronóm Isaac Newton. "Došlo" mu, prečo jablko zo stromu padá rovno a zrejme bolo preňho hračkou vzápätí dokázať, že gravitácia priťahuje aj Mesiac a že súčasne Slnko priťahuje Zem. "Pohral" sa s rovnicou o pohybe planét a vylepšil aj teóriu o Keplerových elipsovitých dráhach.
Tak sa geocentrický svetonázor zmenil na heliocentrický. lenže, ako napísal Arthur Schopenhauer, každá pravda, kým je uznaná, musí prejsť tromi fázami.
Najskôr je zosmiešňovaná.
Potom je napádaná.
Nakoniec je považovaná za celkom samozrejmú.
Nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Max Planck však ironizuje: "Nová vedecká pravda nezvíťazí tak, že oponentov presvedčí a ukáže im svetlo, ale skôr tak, že jej oponenti postupne vymrú".
Prečo je to tak?
Len preto, že tí, ktorí práve vládnu, a nie sú to vždy zadubenci, chcú ovládať ľudí pre vlastnú slávu a bohatstvo?
"Budúcnosť civilizácie, viac než čokoľvek iné, závisí od toho, aký spolu vytvoria vzťah dve najmoc- nejšie sily ľudstva, veda a náboženstvo". Vyslovil už v minulom storočí matematik a fyzik Alfred North Whitehead.
Zrážka dvoch doktrín nemusí byť predsa katastrofa. Naopak, je to príležitosť.