Zamestnanci relevantných televízií sami seba presvedčili, že v rámci tzv. mediálnej vyváženosti a výsledkov preferencií politických strán treba dávať priestor aj (najmä?) predstaviteľom subjektov, ktoré "niekto" považuje za fašizoidné alebo rovno fašistické. Vraj sú národne orientovaní, sociálne cítiaci, voľby sa blížia, sú ľudia ako my a možno všetky tie reči liberálov o mafii v politike sú iba fikciou. Ako členovia budúcej vlády vraj ukážu, čo v nich je. Áno ukážu, a ešte z toho možno začneme potiť piesok. Tony piesku.
Práve spomenutá "mediálna vyváženosť" je hlavnou súčiastkou stroja seba presviedčania a presvedčenia.
Takže ak napríklad predstaviteľ PS povie, že hlavnou úlohou bude a je zachovanie demokracie v SR treba okamžite volať Danka, lebo veď hlavnou úlohou je potlačenie liberálnej demokracie.
Ak predstaviteľ SaS deklaruje, že prípadné budúce hranice Slovenska s Ruskom by bola pre SR jedna veľká katastrofa, Uhrík povie, že by mu to neprekážalo.
Mediálna vyváženosť ako z domu hrôzy.
Televízie, ktoré sa označujú za štandardné, programovo zviditeľňujú ľudí, ktorí v záujme zachovania "národnej identity" ohrozujú nie "iba" demokraciu, ale tiež územnú celistvosť SR. To nie je strašenie, ale konštatovanie.
Básnik by povedal: Titanik je otcom našich lodí.
