Skvelý dramaturg a dramatik zomrel v roku 2009. Navštevoval na VŠMU ročník Petra Balgu. S kolegyňou Vejchodskou, Ursínym (áno, tým) a ďalšími, pre spoločnosť dôležitými umeleckými osobnosťami, aj s "mojím"dramaturgom Milanom Frolom.
Súhlasil so záverom hry, že sám Ježiš požiadal Judáša, aby ho zradil. Tento záver som po rokoch zásadne chcela zmeniť. Už to nebolo možné.
Príliš komplikované. Ani ochota "nemohla" byť. Rozhlas je príliš drahé médium.
Hodnotenie hry odborníkmi po internom vysielaní hry na rozhlasovom festivale bolo, okrem záveru, výborné.
V diskusii odborníci (novinári, členovia poroty skritizovali práve záver). Možno by bol Prípad Judáš získal ocenenie.
Čo sme robili zle?
Prečo neveríme sami sebe? Prečo nás vždy ovládne strach, že niečo pokazíme, prečo si nevážime sami seba? Koho zrádzame?
Judáš záverom: "Neviem, či som niekedy veril v Boha, ale veril som Učiteľovi, veď to bolo napriek všetkým protichodným pocitom také ľahké. Smial sa tým svojím nákazlivým smiechom, vraj ak verím v neho, verím aj Bohu. Žiarlil som, veď Boh nemohol byť len Abrahámov, Mojžišov a Jeho. Vravel som mu, Ježiš, toho tvojho Boha okrem vás troch nik nepozná. Mal by si učiť ešte sto rokov, a on dovolí zabiť ťa v tomto veku? Nechápal som to.
Keď ma prepustili z veľkej porady sanhedrínu, kde som prisľúbil, že si všetko do večera rozmyslím. Triasol som sa. Napínalo ma a ruky sa mi triasli. A znovu som za ním utekal".
Peniaze som vzal, a šiel som sa radiť s múdrym Nikodémom a Jozefom z Arimatie, ktorý vlastnil hrob.
A dal som im sľub mlčania.
